Fatamorgána menom globálne otepľovanie (prvá časť)

Autor: Ján Valchár | 25.3.2019 o 18:44 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1119x

Globálne otepľovanie je jednou z mojich obľúbených tém. Je aj jasným dôkazom evolúcie - od oteplenia, cez globálny rozvrat klímy, od púští v Európe, po zastavenie Golfského prúdu, to všetko sa dá vysledovať za dve dekády výskumov.

Štyri nezvratné fakty, pri ktorých vládne dokonalá zhoda:

1. Rastie počet chudobných ľudí a množstvo potravín klesá

2. Dochádzajú nám zdroje

3. Minimálna mzda pomáha ľuďom aj ekonomike

4. Máme globálne otepľovanie a hrozí nám rozvrat klímy

A teraz vážne. Ani jedno z toho nie je pravda. Počet hladných, podvyživených a chudobných ľudí na Zemi dlhodobo klesá a už asi tri roky OSN oficiálne prehlasuje, že na svete je viac obéznych ako podvyživených obyvateľov. Zdrojov máme viac ako pred pol storočím či dokonca v 19. storočí. Minimálna mzda nepomáha, naopak, brzdí rozvoj. A globálne otepľovanie je takisto z kategórie fikcie, ktoré nikdy neboli.

Poďme sa nato pozriť bližšie. Takpovediac od Veľkého tresku.

 

1. Nestabilita klímy

 

Klíma má jednu jedinú univerzálnu vlastnosť, a to, že je nestála. Skutočne vravieť, že klíma sa mení a tváriť sa, že som povedal nejakú úchvatnú novinku, je ako postaviť sa uprostred búrky von a potom tvrdiť, že som mokrý a že tento objav chce Nobelovu cenu. Nonsens. Klíma sa mení celé štyri miliardy rokov a čosi naviac – navyše nepretržite a z pohľadu obyvateľov planéty nepredvídateľne. Boli časy, keď na Zemi bola teplota mnohonásobne vyššia ako dnes, bola ale aj minimálne jedna epocha, kedy polárne ľadovce boli natoľko drzé, že sa v oblasti rovníka spojili, a to na takmer sto miliónov rokov. Seriózne, dobu dlhšiu ako od vyhynutia dinosaurov podnes bola Zem kompaktným ľadovcovým telesom (aspoň na povrchu, samozrejme).

Keď teda niekto vedie zoznam mimoriadne zvrhlých tvrdení, tak určite medzi ne patrí to o hroziacej zmene klíme a nutnosti sa na ňu pripraviť. Klíma sa menila, mení a bude meniť. Je totálny nonsens hľadať niečo, čo je na nejakom mieste štandardnou hodnotou klímy. Je na Slovensku dnešná klíma tá pravá, čo tu má byť? Alebo ju treba zvýšiť o jeden stupeň Celzia? Znížiť? Treba pridať vlhkosť, alebo naopak má tu byť trochu suchšie? Leto má prísť vtedy ako chodí, či o mesiac skôr? Zima má trvať rovnako alebo menej/viac? Má byť na Vianoce meter snehu, alebo naopak, druhá polovica decembra má byť úplne bez snehu?

Približne rovnaké hodnoty, ako máme dnes, sú tu len približne stopäťdesiat rokov. Predtým, v podstate ešte za štúrovcov, sme tu ale mali malú dobu ľadovú – obdobie vyšších zrážok, nižších teplôt ale aj veľmi častých hladomorov a obrovskej úmrtnosti. V hlbokom stredoveku (za Arpádovcov) bolo podobne ako dnes – teplejšie, s lepšími podmienkami pre ľudí aj zvieratá. Ihličnaté lesy boli relatívne neznáme v rozsiahlych častiach Európy, vinič sa pestoval aj v strednom Nemecku a populácia rástla.

Čo bolo ale predtým, v časoch prelomu staroveku a stredoveku? Jedna z teórií hovorí, že vlastne aj doba sťahovania národov (so všetkými následkami ako napr. pádom Rímskej ríše, úpadkom vzdelanosti, vyľudnením kontinentu a barbarizáciou na stovky rokov vopred) bola následkom klimatickej zmeny...ale ochladenia, nie oteplenia. Ochladenie prináša zmenu nielen teplôt, ale aj zrážkovej činnosti, takže nomádi v stepiach Strednej Ázie sa po neúrodných rokoch pohli na západ – a skončilo to s najvýznamnejšou vtedajšou civilizáciou nedobre. Pôvodný počet ľudí sa v pôvodných hraniciach dostal na starú úroveň až po cca 700 rokoch.

Ešte hlbšie v minulosti, pred našim letopočtom, bolo miestami citeľne teplejšie ako dnes a nikomu to neškodilo. Pomerne mladé lesy strednej Európy sa hemžili zverou a vtáctvom, ľudia sa šírili po kontinentoch a vznikali prvé civilizácie mimo blízky východ.

Diametrálne iná situácia bola pred viac ako desaťtisíc rokmi. Európa a severná Amerika (a aj časť Ázie) bola zovretá pod obrovským ľadovcom drviacim všetko, čo mu neutieklo. Ľadovce končili v Poľsku a severnom Nemecku, Británia a Pobaltie boli pod škrupinou takmer celé, o Škandinávii nehovoriac. Po stredné Maďarsko siahala tundra a lesy sa dali očakávať až niekde v „dnešnej“ Juhoslávii. Kanada vykukovala len miestami a dodnes je zjazvená desiatkami tisícok podlhovastých, paralelne smerujúcich  jazier, ktoré vydrali do skalného podložia stovky miliárd ton ľadu. Hmota tlačiaca na horniny bola taká veľká, že niektoré časti Európy a Ameriky zostali vydraté ako buldozérom a kopec tam nezbadáte, hoci predtým tam hory boli. Nánosy štrku sa posunuli stovky kilometrov od pevniny, takže na dne mora medzi východným Anglickom a Dánskom je podnes rozsiahla vyvýšenina zvaná Doggerland (väčšia ako polovica Slovenska) – pred zaplavením to bol močiar, kadiaľ sa pohybovali mamuty a prví obyvatelia Škandinávie a Britských ostrovov. Dokonca aj v Sliezsku sa nachádzajú balvany, ktoré ľadovce dotlačili až z južného Švédska.

Aká bola vtedajšia klíma? No...práve prívetivé prostredie to nebolo. Biodiverzita aj na Slovensku bola biedna, miesto dnešných stoviek druhov živočíchov a rastlín by sme tu našli len zlomok z nich. Takmer určite na našom území nežili plazy a obojživelníky; ryby, cicavce a hmyz mali podstatne slabšie zastúpenie a ako-tak hojné boli počas krátkeho leta len vtáky a soby. Situácia bola akiste podobná ako v dnešnej severnej Kanade – veľké čriedy patriace k pár druhom, ktoré sa sťahovali koncom leta niekam na Balkán aj so svojimi predátormi. Takisto ľudia museli kočovať, inak by vymreli.

Aké to bolo ale pred dobou ľadovou? Nálezy z viacerých lokalít u nás aj v tesnej blízkosti (u nás hlavne v poslednej dobe z Novej Viesky nad Žitavou pri Štúrove z obdobia cca 2 – 3 milióny rokov a z viacerých lokalít starších o cca 10 – 15 miliónov rokov) naznačujú, že sme mali klímu podobnú dnešnému blízkemu východu alebo Balkánu. Fauna bola neporovnateľne bohatšia ako tá neskoršia, arktická – namiesto jedného druhu chobotnatca sme tu mali minimálne štyri druhy, žili tu opice, viac druhov nosorožcov a veľký počet ich šeliem. Veľa druhov bolo naviazaných na lesný biotop, čo samozrejme v tundre nie je dobré riešenie. V každom prípade to tu žilo citeľne lepšie ako v dobe ľadovej.

Keď si odmyslím fakt, že priamo na našom území sa toho veľa fosílneho nenašlo, aká fauna by sa tu dala nájsť pred povedzme 40 miliónmi rokmi? V Nemecku to vtedy žilo jedna radosť – klíma bola mimoriadne teplá, prakticky rovnaká ako dnes niekde v Thajsku, Papue alebo Kolumbii. A čo fauna? Nálezy, časom čoraz viac dopĺňané, naznačujú neskutočne prosperujúcu krajinu s ohromnou biodiverzitou. Preto sa pýtam – je v princípe oteplenie oproti dnešnému „štandardu“ dobré či zlé? Keď porovnáme iba biodiverzitu, tak jednoznačne by sa Zemi nejaký ten stupeň-dva navyše zišli...

Tak prečo tá hystéria ohľadom oteplenia?

 

2. Je to naozaj o počasí?

 

Musím tu niečo vysvetliť. Ono to nie je o oteplení. Pred štyridsiatimi až päťdesiatimi rokmi sa vedecká a ekonomická obec hrozila z faktu, že svet sa ochladzuje. Účinky zníženej teploty – čo len o jeden stupeň a jeden rok trvania – poznali všetci. Krakatoa, Tambora a neskôr Pinatubo nám ukázali, čoho je schopná takáto nepatrná zmena kvôli sopečnému výbuchu . Hladomory, drahé potraviny, revolúcie, prevraty... Takže sa nedá nikomu čudovať, že „jasné dôkazy“ chladnúcej Zeme po druhej svetovej vojne mnohým ľuďom nedávali spať. Plánovalo sa posýpať rozsiahle ľadovcové pláne Antarktídy sadzami, aby sa vzduch nad nimi zahrial a tým aj morské prúdy by boli o čosi teplejšie ako mali byť. Rátalo sa s rastúcimi cenami potravín, hladom a vysokými nákladmi na vykurovanie.

Čo sa stalo? Nič. Nová doba ľadová (zatiaľ) neprišla. Ak má prísť, príde - dodnes ale nepoznáme mechanizmus, prečo tie minulé prišli, prečo zotrvali a či tá posledná bola skutočne posledná. Sú názory, že dnes sme iba v medziľadovej dobe a že sa ďalšia čoskoro vráti. Kedy to bude už ale neuvádza nikto. Bude ešte toto storočie? Ak áno, máme po ptákách, pretože pri dnešnej technologickej úrovni nie sme schopní zasiahnuť a civilizácia by pri ľadovci v New Yorku a Hamburgu skolabovala. Bude toto tisícročie? To už si viem predstaviť, že človek o sto a viac rokov bude schopný ovplyvniť teplotu atmosféry či insoláciu nejakými opatreniami (orbitálne solárne zrkadlá a podobne). Čo keď bude až o desaťtisíce rokov? Tam už ani moja fantázia nesiaha, takže si netrúfam predvídať naše schopnosti a vedomosti o takúto dobu. A vlastne - príde vôbec ešte niekedy?

Takže pred pár dekádami sme mali paniku ohľadom globálneho ochladenia. Prečo tá náhla zmena ku globálnemu otepleniu? Nuž...teploty napriek “konsenzu” začali rásť a studená vojna neskončila na zmrznutí Sovietskeho zväzu. Bolo treba nájsť vysvetlenie tohto omylu - ale hlavným dôvodom bola potreba ďalšieho strašiaka, ktorým sa budú oblbovať masy.

Keď sa do osemdesiatych rokov neochladilo a Krasnaja Armija nezamrzla, zistilo sa, že teplota atmosféry paradoxne začala rásť. Aha, tému č. 2 máme na podnose! Otepľuje sa, bude zle! Svet sa dostal z ochladzovacej hystérie na otepľovaciu. Stačilo si iba extrapolovať pár teplých rokov na ďalších sto a hneď to vyzeralo, že v roku 2100 budeme mať na povrchu planéty milión stupňov alebo tak nejak.

A tu je prvý kameň úrazu – extrapolácie sú v prípade prognóz síce sexi, ale inak naprd. Keď mám v prvom roku života výšku 60 cm a v druhom 70, dáva to prírastok 10 cm/rok. Značí to ale, že na dôchodku budem mať výšku 660 cm, čo je výška rodinného domu aj s komínom? Nie, logicky rast kostry neprebieha podľa nejakých modelov ale podľa svojich interných pravidiel. Ja som bol do svojich 15 rokov najnižší v triede, dokonca aj najnižšie dievča bolo o nejaká ten centimeter vyššia ako ja. Potom som sa rozbehol a do vysokej školy som bol jedným z najvyšších v ročníku. Ale zasa – ako 20-ročný som sotva podrástol, takže dnes mám prakticky rovnakú výšku ako koncom 90. rokov, keď som maturoval. Keby som bol extrapoloval môj vtedajší rast tak ako dnešní klimatológovia, tak v tomto roku by som mal merať dobre cez tri metre a stále by som rástol aj naďalej. Ale ja dnes nerastiem vôbec.

Načo sa zvalil vtedajší nárast teplôt? Pravidlo číslo jeden: nepanikárte na veciach, na ktorých nevytlčiete politický a finančný kapitál. Keby bola za zmenou teploty výlučne a očividne len slnečná aktivita (alebo čokoľvek, z čoho nevytlčiete nič), nikto by si to ani nevšimol. Videli ste niekoho sa politicky angažovať proti kontinentálnemu driftu? Videl niekto niekoho zdaňovať pohyb planét? Založím hnutie na zastavenie náhodných genetických mutácií alebo opeľovania rastlín vetrom? Nie, z toho sa dane, politický kapitál ani zákazky vytĺcť nedajú. Ale čo tak nájsť v stovkách dôvodov globálneho otepľovania jeden marginálny, za ktorý ale dokázateľne môže človek a jeho činnosť?

A tak sa zrodil strašiak menom oxid uhličitý. A tu sa nachvíľu pristavme.

 

3. Strašiak, ktorý neexistoval

 

Čo je to ten nebezpečný, toxický, holocaustom hroziaci CO2? Je naozaj takým ovplyvňovateľom svetovej klímy, ako sa nám snažia posledné dekády podsunúť?

Nie. Nie je. V prvom rade si treba uvedomiť, že oxid uhličitý je jedným z najzásadnejších plynov, ktoré sa nás týkajú. Opýtajte sa stovky ľudí bez prírodného vzdelania nato, čo si vlastne myslia o tomto plyne a 99 sa pravdepodobne prežehná. Skúste sa tých istých spýtať, či je ho v atmosfére priveľa, akurát alebo primálo a tých istých 99 vám s kamennou tvárou povie, že ho treba zredukovať (a čím skôr, tým lepšie). Keby ste im položili otázku, aká je jeho úloha, tak by vám povedali, že topí ľadovce a robí problémy. Aura tohto plynu posledné dekády je žiaľ taká – my ale paradoxne posledné dve storočia vieme, že je to životne potrebný plyn, bez ktorého by sme tu dnes neboli. Je základnou súčasťou fotosyntézy a teda aj potravinového cyklu živočíchov. Okrem vody a kyslíka je to jeden z hlavných „prvkov“ v tomto cykle – a takým už je posledných 3,4 miliardy rokov.

Dobre, takže sme si veľmi rýchlo vysvetlili, že oxid uhličitý nie je toxický ale životne dôležitý článok reťazca (len pre info pre tých 99 – je to učivo základnej školy). Ale čo keď je ho skutočne priveľa? Čo keď jeho hladina narástla na takú mieru, že už jeho prínosy nebudú presahovať jeho negatívne prejavy?

Najprv si vyjasnime, aká je jeho dnešná hladina v atmosfére, OK? Pred pár rokmi obehla svetom správa, že prvýkrát presiahla koncentrácia CO2 v atmosfére hranicu 400 molekúl na milión molekúl vzduchu (skratka: 400 ppm). Písali sa o tom palcové titulky, hoci nikto nevedel prečo. Je to nejaká konštanta/magická hranica ako napríklad rýchlosť svetla alebo Ludolfovo číslo, ktoré niečo znamenajú? Nie. 400 ppm nie je nič len číslo. V článkoch sa ale uvádzalo, že je to bezprecedentný nárast z hodnôt cca 300 ppm pred priemyselnou revolúciou na úroveň vyššiu o 30%. Áno, to síce je, ale keď mi zdvihnú plat z 500 Eur na 700, neznačí to, že som milionár; keď zabehnem kilometer za hodinu a potom len za pol hodiny, nie je to práve dôkaz toho, že som atlét svetovej úrovne. A tak aj číslo 400 ppm, ktoré bolo dodávané bez kontextu, budilo preto hrôzu.

Iste, pred 100.000 rokmi bolo CO2 cca 280 ppm, čiže viditeľne menej – ale autori článkov akosi zabudli povedať aj B: že historicky bola hladina aj na 4.000 (desaťnásobok dnešných hodnôt) a že život na planéte prekvital práve pri tých hodnotách. Bol ale devastovaný masívnymi vymieraniami pri hodnotách nižších ako sú tie dnešné. Pred stotisíc rokmi sa od severného pólu až k Tatrám rozprestierali ľadovce hrubé miestami až tri kilometre. Ešte v centrálnom Maďarsku sa dnes nachádzajú pozostatky vyprahnutej tundry, kde žili len soby, vlky, líšky a v lete nejaké to vtáctvo a hlodavce. Ten, kto sa obáva oteplenia, by si mal uvedomiť, že ľadovce sú na život sterilnejšie ako Sahara alebo Kalahari a tundra ide obom púštiam v závese! Nechápem preto tú „logiku“, že niekto, kto myslí „zeleno“, sa snaží o zníženie globálnych teplôt. Je to podobný nonsens, ako spravili pred 66 rokmi komunisti – v boji proti chudobe (čo bolo aspoň oficiálnym vysvetlením) previedli menovú reformu, ktorá zbedačila strednú triedu a v konečnom dôsledku aj tú nižšiu. Tak chcem prekvitajúce biotopy, alebo chcem milióny štvorcových kilometrov sterilnej, mrazom zdevastovanej púšte s najvyšším organizmom na úrovni nejakej riasy pod vrstvičkou ľadu? Ja v tom mám jasno.

Aké to bolo v časoch, kedy boli globálne teploty vyššie alebo podstatne vyššie? V eocénnom teplotnom maxime, pred asi 55 miliónmi rokmi, boli globálne teploty vyššie o 5 až 8 stupňov Celzia. Človek by pri toľkej panike povedal, že celá Zem bola jedna vyprahnutá púšť bez štipky života, prípadne len za prítomnosti pár kaktusov a tiav. Nič nie je ďalej od pravdy. Zem bola pokrytá životom prekypujúcimi pralesmi, cicavce, v tom čase len čerstvo dominantné druhy, prekvitali po celom svete a nachádzali sa nové a nové rady vrátane primátov, netopierov a kopytníkov. Zasa sa nám extrapolácia nejakého údaju nevyplatila – oteplenie neznačí automaticky nárast púští, ako sa nám to snažia nabulikať klimatológovia. Pre väčšinu rastlín je podstatným faktorom množstvo vody v pôde – keď jej je málo, musia znižovať fotosyntézu, čo sa potom prejaví na ich obmedzenom raste. Takzvané C3 rastliny v tomto ťahajú za kratší koniec. Evolúcia síce niekoľko druhov obdarila pokročilejším typom fotosyntézy, tzv. C4, ktorý šetrí v reťazci fotosyntetických reakcií vodu, a tak rastliny s týmto typom dokážu prežiť aj v suchších oblastiach. Teplejšia atmosféra ale značí vyššie zrážky a teda logicky nižšie straty na prírastku hmoty rastlín. Pri zvýšenej hladine CO2 však aj C3 rastliny dokážu vyžiť podstatne jednoduchšie, pretože ich prieduchy sú otvorené menej (dokážu rýchlejšie načerpať potrebné množstvo oxidu uhličitého) a teda strácajú menej vodných pár respiráciou. A tu prišla pre konsenzus facka číslo jeden.

Podľa predpovedí sa mali zvýšiť rozsahy púští, hlavne Sahary. Katastrofami (skôr by som povedal ľudskými ako prírodnými) devastovaný kontinent by stratou pôdy v pásme Sahelu vyprodukoval desiatky, stovky miliónov klimatických utečencov, snažiacich sa zachrániť svoje životy preplavením sa do Európy. Dokonca sa objavili hlasy, ktoré kuvikali o Sahare preskočiacej more až do južného Talianska a Španielska. Lenže paradox - Sahara sa nezväčšila. Na niektorých miestach austrálskych púští sa dokonca po dlhých rokoch zjavila biedna zeleň...lebo parami viac nasýtený vzduch im to konečne umožnil. Vtipné na tom je to, že pár tisíc rokov pred našim letopočtom, v časoch, kedy teplota bola vyššia ako dnes, bola Sahara zelená, medzi Alžírskom a Nigériou sa preháňali miliónové čriedy žiráf, antilop a pakoní, o čom nás informujú preddynastické kresby uprostred dnešnej mesačnej krajiny.

Takže sucho nám nárastom hladiny CO2 alebo teploty nehrozí. Hladomor bude asi zvýšením teploty (a teda atmosférickej vlhkosti) a hladinou CO2 čoraz zriedkavejší, pretože C3 a C4 rastliny (absolútna väčšina našich poľnohospodárskych plodín) budú menej náchylné na vysychanie pri nižších zrážkach. Mali by sme s radovať, nárast úrody v Afrike čo len o desať percent dokáže vyriešiť životné potreby miliónom a miliónom ľudí práve v najchudobnejších krajinách sveta. Ale my nie, my ideme otepľovanie/nárast hladiny CO2 doslova násilím znižovať, pretože nám akože Afrika vymrie od hladu. Dáva vám to logiku? Mne rozhodne nie.

 

4. Nešťastie nikdy nechodí samo

 

Čo je ďalším strašiakom pri globálnom otepľovaní? V prvom rade to je topenie ľadovcov v okolí polárnych kruhov a na veľhorách; ďalej stúpanie hladín morí (ako dôsledok predchádzajúceho problému) a potom ničivosť počasia. Pozrime sa na všetky tri podrobnejšie.

Čo je to vlastne ľadovec? Na prvý pohľad je to nelogická otázka – kto by nepoznal ľadovec? Je ale ľadovec na tejto planéte niečo, s čím sa rátalo celú dobu existencie planéty? Paradoxne nie. Ľadovec je forma vody, ktorá dlhodobo, mnohé roky po sebe, nemala možnosť sa dostať do prostredia s teplotou vyššou ako 0°C – a to nie sú pre Zem typické podmienky. Predpokladá sa, že 40 miliónov rokov nazad Zem nemal vôbec žiadne ľadovce, predtým tu nejaké boli približne pred 180 miliónmi rokmi a potom znova v období karbónu, t.j. pred 310 miliónmi rokmi. Vždy po nich nasledovalo masívne vymieranie, pretože ľad logicky neprináša zlepšenie podmienok ale ich fatálne zhoršenie. Takže keď mi dnes niekto povie, že hrozí, že sa arktické ľadovce roztopia, pýtam sa ich: No a čo? Drvivú časť histórie Zeme tu žiadne ľadovce neboli a život prosperoval lepšie ako dnes. Tým nechcem povedať, že by som privítal džungľu v severnej Kanade (v podstate milióny rokov realita), ale že Zemi to je jedno a život by privítal zmenšenie/zánik ľadovcov ako takých.

Aká je „normálna“ rozloha ľadovcov? Opýtajte sa geológa a povie vám, že nulová. Opýtajte sa to isté archeológa špecializujúceho sa na paleolit a ten vám povie, že mnohonásobne väčšia ako je tá dnes. Opýtajte sa klimatológa a environmentalistu a ten vám povie, že zhodou okolností presne tá, ktorá bola pred dvesto rokmi. Prečo práve taká? Pretože tá sa najkrajšie konfrontuje s tou dnešnou. „Pred dvesto rokmi bol v tomto zálive krásny, tridsať metrov vysoký ľadovec a dnes tam nie je – to musíme zmeniť, preto nás voľte!“ Ja by som argumentoval naopak: pred dvesto rokmi v tomto zálive nežilo nič iba pár biednych lišajníkov – dnes tam máme soby, kačice, husy, bernikly pasúce sa na tráve a machoch, vlky, rosomáky a líšky poľujúce na korisť, no a v mori sa vynárajú mrože, tulene a tri druhy veľrýb – čo je lepšie? Ja mám znova svoju odpoveď, ale s klimatológmi sa nezhodnem.

Čo ľadovce v horách? Sú skutočne na ústupe? Nuž, nie sú. Aspoň z dlhodobého pohľadu iste nie. Keď sa v Alpách roztopil ktorýsi úsek ľadovca, našli sa v naplaveninách základy rímskej cesty. Nemyslím si, že by si Cézar alebo jeho nasledovníci dali toľko námahy a stavali by tunel pod vrstvou ľadu hrubou niekoľko desiatok metrov...

To isté sa týka Grónska ako Zelenej zeme (preklad názvu Groenland). Toto meno mu prisúdil jej objaviteľ, Erik hinn Raudi (Erik Červený) v 80. rokoch desiateho storočia. Tento trestanec a doslova gauner dostal trest vyhnanstva za pár vrážd v Nórsku aj Islande (mal vznetlivú povahu ešte aj na vkus Vikingov), a tak mu neostávalo nič iné ako vyraziť aj s čeľaďou na západ. Už storočie kolovali zvesti o tom, že tam je nejaká zem, na ktorej nikto nežije. Erik tam vyrazil a našiel krajinu podobnú Islandu – ale oveľa prívetivejšiu. Preto ten názov – Zelená zem versus Ľadová zem. Severania tam v nasledujúcich storočiach vybudovali dve základné kolónie, východnú a západnú, ktoré na vtedajšie pomery prekvitali. Miestni lovili ryby a husy, chovali ovce a obchodovali s Islandom a Nórskom (a v malej miere aj s ľudmi Thule, predkami dnešných Inuitov/Eskimákov). Potom ale prišla istá udalosť, keď na konci stredovekého klimatického optima a začiatku doby ľadovej sa kruto ochladilo – a kolónie zanikli. Grónčania alebo zodvihli kotvy a zmizli na východe, alebo pomreli na podvýživu a choroby. V čase, kedy sa k nám pomaly tisli Turci, knihy sa už neprepisovali ale tlačili a Kolumbus sa pomaly chystal (znovu)objaviť Nový kontinent, sa po ruinách domcov a kostolíkov preháňali akurát líšky a pár stovák Inuitov.

Je zaujímavé, že celé milénium od čias Erika Červeného až do konca 20. storočia sa o týchto faktoch nepochybovalo. Zelená krajina sa brala ako skutočne zelená krajina s pastvinami. Potom sa však zistilo, že tieto správy nie sú v súlade s klimatologickými predpoveďami (či poverami), ktoré veštili „krásne“ fatálne podmienky v Grónsku aj v stredoveku. Ako sa s tým vyrovnať? Tak si zrazu raz ktosi vymyslel (a zaujímalo by ma kto), že pomenovanie Zelená krajina je vlastne len marketingovým ťahom gaunera Erika, aby prilákal ďalších naivných osadníkov...

Rozdiel medzi historikmi a pánom Bohom je ten, že Boh vie meniť len budúcnosť. Neviem si predstaviť toho retardovaného Vikinga (patrili k najmobilnejším národom stredoveku a ich obchodné cesty siahali od Stredomoria cez Kaspické more až po Newfoundland v južnej Kanade, nehovoriac o Baltiku a Povolží), ktorý sa po pár pohároch medoviny a riedkeho piva zblbnutý vybral aj celou rodinou 500 km na západ, do Zelenej zeme, aby tam našiel mrazivú tundru ako niekde na Špicbergoch. Pravdepodobne by spravil tri veci – opil by sa, potom by vyvraždil o*ebávača Erika aj celou rodinou a potom by sa rovnako rýchlo ako prišiel sem aj vrátil domov - akurát s Erikovým majetkom. Prvé dve by boli v ľubovoľnom poradí. Tretia by bola istá.

Takže nie, žiaden marketingový ťah v tom nebol. V období minimálne generáciu pred Erikom Raudim až do cca 14. storočia bolo Grónsko skutočne zelené – Zelené. Falošný marketingový ťah je novodobá a smiešna pateória snažiaca sa umelo dokázať, že ľadovec a klíma 19. storočia je v Grónsku štandardom odjakživa.

Čo sa ale stane s nami, keby sa ľadovce predsa len roztopili? Nezaleje nás more ako v časoch Noeho? Nebudú pod morom Benátky, Amsterdam, bangladéšska Dháka a trebárs Florida? Nuž, príliš ani nie. Dôvod je jednoduchý. Klimatológovia radi argumentujú tým, že roztopením Grónska a Antarktídy by sa zdvihla morská hladina o cca 60 metrov, čo by spôsobilo katastrofu. Zasa – extrapolácia je pekná, ale realita je krajšia. Častým sprievodcom panikárskych článkov je satelitná mapa polárnych oblastí, kde je narysovaná jedna čiara zobrazujúca rozsah ľadu roku páne a jeho rozsah dnes. Párkrát som sa zasmial, keď tá vtedajšia čiara bola povedzme januárová a tá dnešná bola meraná v máji (to len na okraj). Čo to spraví s hladinou, keď ďalšia čiara bude smerovať ešte severnejšie?

Nuž, zasa nič. Arktída je pár stoviek ostrovov plus spomínané Grónsko, ktoré sú vo veľkej miere pokryté ľadovcami...ktoré ale netvoria tie čiary. Čiary na klimatologických mapách znázorňujú plávajúci ľad, ktorý medziročne (a ešte viacaj medzi ročnými obdobiami) výrazne kolíše. Je logické, že v januári a februári je ľadovec ďaleko na juhu a naopak, niekedy do augusta ustúpi stovky kilometrov na sever – a to je rozsah miliónov kilometrov štvorcových počas jediného roka. Nádych, výdych – tak vyzerá mapa severných oblastí z pohľadu ľadu. A čo urobí plávajúci ľad, ktorý sa zrazu roztopí, s hladinou mora?

Učivo základnej školy vraví, že vôbec nič. Archimedov zákon už od čias starých Grékov objasňuje, že teleso ponorené do kvapaliny vytlačí objem vody rovný svojmu objemu, takže či sa roztopí počas arktického leta jeden kilometer štvorcový alebo milión, hladina mora stúpne presne o NULA milimetrov.

No dobre, ale čo keď sa začnú topiť aj ľadovce na pevnine? No áno, pri masívnom topení by hladina mora skutočne narástla. Aká je však napríklad priemerná teplota v Grónsku (ktoré má cca 99% arktických ľadovcov)? Masa ľadu vo vnútrozemí je vysoká niekoľko kilometrov, naviac leží v oblasti, kde je priemerná teplota hlboko pod nulou (a nad nulu asi vychádza veľmi, veľmi zriedka). Ľadu je jedno, či je vonku krásnych mínus 30 alebo sa oteplilo na mínus 29,5°C – zostáva ľadom aj naďalej, pretože aby sa roztopil, potrebuje dlhodobo teplotu nad 0°C – a tú mu nemáme ako dodať už niekoľko miliónov rokov. Ten pevninský ľadovec je vo vnútrozemí Grónska od treťohôr a neublížila mu teplá perióda na prelome letopočtov, doba hlbokého stredoveku ani doba priemyselnej revolúcie. Keďže ostrov tvorí prakticky misu (centrálna časť Grónska je síce vyššia ako Tatry, ale to je ľad a samotná pevnina je pod hladinou mora), miliardy či bilióny ton zmrznutej vody museli tlačiť na horniny v podloží skutočne celé veky. Nie, nejaký nárast teplôt o stupeň či dva s drvivou väčšinou ľadu v Grónsku (aj Antarktíde) nespraví vôbec nič.

Čo je vtipné na zaplavených pobrežiach je fakt, že oni na viacerých miestach rastú. Roztopený ľadovec pred 10.000 rokmi odkryl gigantické časti Európy, ktoré boli zrazu pobrežia - a tie sa dokázali “nadýchnuť” a vynoriť bez záťaže ľadovej krusty nad hladinu. Dnešné Helsinky v časoch Vikingov pripomínali močiar, dnešná Kodaň za biskupa Absalona (jedného zo zakladateľov hradu Havnu - Prístavu) pripomínala súostrovie predelené močiarmi. Pôda ale aj bez navážok stúpala a stúpa doteraz. Vikingské masové hroby zo začiatku ôsmeho storočia v estónskom Salme (na ostrove Saaremaa) boli vybudované na brehu mora - dnes sú stovky metrov od čiary Baltiku a približne štyri metre nad morom. Ostrov Saaremaa proste narástol - a tak aj narástlo Pobaltie na úkor mora samotného. Predpovede hovorili o náraste morskej hladiny o zlomky milimetra ročne - presné čísla si netrúfam odhadnúť, no samotný rast pevniny bude iste rýchlejší ako prvá prognóza. Ak by sme sa preniesli do doby povedzme o tisíc rokov, s vysokou pravdepodobnosťou budú baltické a severomorské prístavy kilometer vo vnútrozemí, Kodaň, Štokholm, Helsinky a Luebeck budú musieť mať vybudované úplne iné prístavné oblasti (ak bude samozrejme treba námorné lode a ich prístavy).

Čo ale Bangladéž, delta Nílu a podobne? To isté len v ružovom. Alexandria, Dháka a mestá v delte Šat al-Arab (rieka, ktorá vznikne sútokom Eufratu a Tigridu) vznikli na naplaveninách, ktoré rieky priniesli z hôr. Bangladéš je vlastne hromada štrku a bahna - a to sa nepotápa do mora, naopak, každým rokom je ho v Indickom oceáne viac a viac. Alexandria leží v delte Nílu už približne 2.200 rokov - ale jej tvar je iný ako za čias Alexandra Macedónskeho. Dažde v Ugande a Etiópii jej tvar menia a budú meniť aj naďalej.

Máme sa báť počasia, resp. jeho extrémov? Pozrime sa aj nato. Vedci hovoria, že zvýšená teplota/obsah CO2 v atmosfére povedú k nárastu extrímov počasia. Bude viac tornád, bude viac sucha, bude viac zrážok (ak to nepríde ako protirečenie vám, mne iste hej). Zasa sa dostávame do paradoxu, keď predpovede spred štvrť storočia sa s dnešným stavom úplne míňajú. Malo byť viac tornád a hurikánov - ale je fakt, že najničivejšie tornáda sa nedejú v rastúcej miere dnes, ale boli za čias našich starých otcov či dokonca v 19. storočí. Najviac mŕtvych (takmer sedemsto) má na svedomí tzv. Tri-State Tornado v roku 1925. Nasledujú ho dve tornáda z 19. storočia, a potom dve tornáda v rozpätí dvoch dní v roku 1936. V prvej desiatke je len jeden prípad z 21. storočia! Iste, dnes sú budovy stavané na prériách kvalitnejšie a predpovede a systím varovaní je lepší - ale predpovede “vedcov” hovorili o brutálnych škodách a obetiach na životoch - a nič...

Niekto môže namietať, že sa zvyšuje rozsah škôd spôsobených tornádami. Áno, to je pravda. Ale je to zároveň logické, že ak sa vzdušný vír preženie poloprázdnou prériou a zničí tri indiánske típí a jednu šopu kavaleristov, škoda bude finančne nižšia ako v prípade zničeného predmestia Oklahoma City, kde vietor zrovnal so zemou tisíce domov, stovky iných stavieb a zničil stovky automobilov a vybavenia domácností. Paralelne aj zemetrasenie niekde v Papue nezničí takú infraštruktúru ako uprostred Japonska, hoci môže byť silnejšie.

Ako to bude so scuhom sme si už vyššie napísali - vyššia teplota rovná sa viac pár a teda aj viac zrážok. Samozrejme, nemôžme ani my extrapolovať a tvrdiť, že bude presne o dva dažde ročne viac alebo že pri náraste teploty o jeden stupeň dostane o 30 mm zrážok počas júla k dobru. Klíma nie je stredoškolský výpočet, v nej je premenných oveľa viac. Ale faktom je, že mimoriadne vlhké stredoveké obdobia viedlo k úmrtiam desiatok tisícov ľudí len v centrálnej Európe a na Rýne - Karlov most je pozostatkom či presnejšie následkom takejto katastrofy, kde pôvodný pražský, tzv. Juditin most, strhla veľká voda aj s arcibiskupom a stovkami veriacich pri procesii. V oblasti Dunaja a jeho prítokov zanikli desiatky či stovky dedín, ktoré sa museli premiestniť do vyšších polôh. Úroda v takýchto rokoch bolo len virtuálne slovo - preto po takýchto katastrofách nasledovali hladomory, pokles obyvateľstva aj mimo povodí a brutálne konflikty, často sprevádzané epidémiami moru a cholery. Nebola to ľahká doba ten stredovek - ale kde sme tam mali priemyselný CO2?

Problém je v tom, že nikde. Začiatkom 30. rokov sme mali rekordné sucho v Československu (údajne sa urodilo menej ako sa dalo do pôdy). Ale to je obdobie pred 80 - 90 rokmi, teda v časoch, kde neexistoval bežný automobil, diaľnice, prúdové lietadla do každej destinácie, elektrickú energiu nemala polovica Európy a teda sa ňou ani neplytvalo. Zasa sa to nedá zvaliť tak jednoducho ako dnes na luteránov, pardon, CO2. V 16. a 17. storocí zamrzla Temža a holandské poldery - výkyv, aký si dnes nevieme predstaviť. CO2? Kdeže, bolo obdobie renesancie, priemysel ešte v našom ponímaní neexistoval.

 

5. Čoho je veľa, toho je moc (alebo poďme si ešte pogoogliť, za čo všetko môže globálne otepľovanie)

 

Za tie roky, čo sledujem tému zvanú globálne otepľovanie, som prešiel zo stavu študentského znepokojenia (“musíme s tým niečo robiť”) cez fázu pýtania sa (“nehovorili nám pred rokmi niečo iné?”) až po stav, kedy som si konfrontoval fakty a “vývoj” teórie (“tak je to globálne otepľovanie alebo zmena klímy či čo vlastne?”). Pritom som si všimol v článkoch aj dennej tlači niekoľko bizarných, vážne vyšinutých tém. Samo zatopenie pevniny je sci-fi, za ktoré by sa Arthur C. Clark hanbil, ale niektoré sú ešte väčšími kameňákmi.

1. Bude viac zemetrasení. Áno, toto sa tvrdilo asi desať rokov nazad a autori  argumentovali tým, že vlastne odľahčené Grónsko bude rásť a teda bude viac zemetrasení. No, na príklade Helsínk, Tallinu a Kodane vieme, že zemetrasení je tam 10.000 rokov po roztopení ako maku, takmer na dennej báze - iba žeby nie.

2. Zmení sa prúdenie Golfského prúdu a Európa zamrzne. Fu, toto už je silná káva aj pre koňa. Takže keď sa otepľuje, znamená to vlastne to, že sa masívne ochladzuje, však? “Miláčik, hlásia oteplenie, zober si prosím ťa ešte jeden sveter a šál!” Seriózne, predpovede, že studená voda z topiacich sa grónskych ľadovcov pretlačí Golfský prúd (najväčší tok na Zemi) je taký nonsens, že vážne sa na to nechytá ani Feťák Dušan so svojimi výplodmi. Aby sa masa vody prúdiaca od Floridy mala zastaviť, kompletné Grónsko by sa muselo roztopiť v rozpätí mesiacov - ani najzelenší klimatológovia však svoju fantáziu nepopustili viac ako o tuším 6°C za storočie, a to nato nestačí.

3. Pri globálne teplejšej klíme budú rádioatkívne blesky. Toto som mal možnosť zistiť pri sledovaní “odborného” dokumentu na Discovery Chanell začiatkom roka. Pri takomto blábole mi už ani len to Grónsko roztopené za jeden rok nepríde až tak vtipné - lenže ten seriál skutočne niečo také tvrdí. S kamennou tvárou tam moderátor argumentuje, že blesk pri vyššej teplote môže vyžiariť značnú dávku gamma žiarenia, ktoré v danej animácii zabilo kravy aj úplne zoškvarilo rodinku v podzemnom bunkri. Chudáci dinosauri aj eocénne opičky, tie museli svietiť ako čatár v Černobyle...

4. Skoršie vychádzanie slnka. Tento hoax bol tu, na sme.sk asi 5 rokov nazad. Kdesi v Grónsku vychádza spoza ľadovcového útesu slnko ktorýsi deň v roku a pred pár rokmi zázrak - slnko vyšlo o tri dni skôr. Bol z toho značný poprask, v rámci článku sa viedla veselá diskusia, kde niekoľko ľudí zalamovalo rukami, ako celý svet ide do prachu a koniec ľudstva je za dvermai. Lenže o týždeň sa autori toho článku (klimatológovia, ako inak) vyjadrili, že celé to bolo o inom a vlastne svetlo o pár dní skôr tam bolo preto, pretože sa refraktovalo v dôsledku akejsi atmosferickej anomálie (jav známy tisíce rokov). Katastrofa sa nekonala, Grónsko stále nie je bez ľadu a slnko vychádza presne tak ako aj predtým.

5. Himaláje bez ľadu (plus India vymretá kvôli nedostatku vody). V roku 1999 a znova 2007 obletela jedna správa svet a vzbudila mimoriadnu pozornosť: do roku 2035 (a likely very sooner) sa roztopia himalájske ľadovce a India a priľahlé krajiny zdevastuje hladomor. No to iste. V rozpätí pár rokov, pod paľbou kritiky, sa autori článku “priznali”, že si neoverili fakty a potom že si pomýlili číslo - nie 2035, ale 2350.

Fu. Takže v tomto kontexte ani jeden neúspešný kandidát na prezidenta nevyznieva tak vtipne (trápne?), lebo naozaj on síce nevyhral voľby, ale ani netvrdil, že ich vyhrá, lebo veď voľby ešte budú a tie vyhrá určite. Nuž, pán Š. H., ak sa dožijete prezidentských volieb v roku 2300, hlas Vám iste dám aj ja!

Ale čo nato títo “vedci”? Predstavte si, že vám doktor predpíše 5,1 mililitra lieku v injekcii - a potom, čo takmer umriete, vám s kamennou tvárou povie, že on vlastne myslel 1,5 ml. Dajte namiesto 180 kg cementu do základov 810, lebo vám tak majster kázal - asi sa vám stavba predraží viac ako dosť. Nie je vám divné, že vám žena kázala vašim trom deťom spraviť k raňajkám 81 palaciniek? Nevadí, ona len myslela 18... Pri takejto vede nikoho neprekvapí, keď v roku 2035 (ak si nato niekto vôbec zmyslí) prapravnuk týchto vedcov sa pomýli ešte raz a bude argumentovať rokom  5320 - vyššia kombinácia sa už vážne nedá vymyslieť.

 

6. Vymieranie živočíchov

 

Do roku 2025 vymrú ľadové medvede. Takéto a podobné tvrdenia sme mohli čítať celé roky, odkedy sa globálne otepľovanie ako pojem vynašiel. Ľadový medveď sa dokonca stal akýmsi symbolom utrpenia v dôsledku krutej ľudskej činnosti, akási obdoba kresťanského kríža v časoch prenasledovania protomartýrov v starom Ríme. V časoch klimatického summitu v Kodani v 2009 som bol svedkom, ako nejaký umelec vyrezáva sochu ľadového macka z ľadu (motorovu pílou, ktorá produkuje hádajte čo?), pretože už čoskoro uvidíme len takéto sochy. To, že v tom čase bolo v Kodani mínus pätnásť stupňov (čo Dáni nezažili posledných 45 rokov) akosi neodhadol...  Naspäť k živým medveďom: odborníci na tieto šelmy rozoznávajú 19 rôznych populácií v Kanade, Aljaške, Grónsku, Špicbergoch a Rusku. Napriek fámam a kuvičím hlasom, že medvede budú po roku 2000 vymreté, jedna populácia klesá, zvyšné alebo stagnujú, alebo dokonca rastú! Medvede vymreli takým spôsobom, že v niektorých lokalitách ich museli začať strieľať kvôli premnoženiu a ohrozovaniu ľudí; jeden kus, ktorý doplával na Island, bol ochranársky správne okamžite zastrelený (podľa iných zdrojov sa objavil za posledných 19 rokov až päťkrát - vždy s tým istým výsledkom).

V Kanade dokonca prednedávnom zastrelili medveďa, ktorý niesol známky oboch typov žijúcich v oblasti - bieleho aj hnedého. Aj toto bol jasný dôkaz globálneho otepľovania, preotže chudák macko bol vyššou teplotou donútený ísť vrznúť si trochu južnejšie... Lenže analýzy DNA ukazujú, že biely medveď sa páril s hnedým bratrancom (teda sesternicou) celý čas a väčšina bielych aj hnedých jedincov má nejaký ten obsah krvi “inej farby”. Existujú dokonca námietky, že Ursus maritimus (biely medveď) je dokonca len poddruhom hnedého medveďa, keďže tie sexuálne radovánky dokázali vytvoriť plodného potomka, čo by medzi druhmi nemalo byť možné (viď príklad mulov a mulíc).

Takže nie, ľadové medvede nevymierajú, oproti stavu zo sedemdesiatych rokov je ich odhadom až trikrát viac. Klimatológovia všetkých krajín, nájdite si iný symbol globálneho otepľovania!

Aj iné druhy živočíchov sú ukazované ako jasné dôkazy globálneho otepľovania. Kobry sa našli kdesi v strednej Ázii, kde predtým nežili. Jasný dôkaz, Watson! Lenže kobra je mobilné zviera, ktoré je okrem teploty (je to studenokrvné zviera) viazané aj na vodu a korisť. Keďže stredoázijské postsovietske republiky zúrodnili rozsiahlu časť inak suchých oblastí pozdĺž Amudarje a Syrdarje, zrazu bolo viac koristi - hlodavce, hmyz, hmyzožravce. Kobra zrazu našla migračné koridory. U nás rozvíril svojho času diskusiu šakal a sup, ktoré údajne niekto videl dole na maďaroch. Málokto ale vie, že oba druhy kedysi, v stredoveku, žili u nás bežne a sú pozostatkom fauny spred tisícok rokov, kedy po roztopení ľadovcov prešla blízkovýchodná a africká fauna do strednej Európy. Tuším v Rumunsku sa objavila malária - jasný dôkaz vznikajúcej africkej klímy u nás v Európe! Lenže komár anofeles, ktorý často prenáša maláriu, bol u nás bežny rovnako, ako bola samotná malária. Na východnom Slovensku bola údajne malária častá ešte po druhej svetovej vojne - tak aká Afrika?

Posun plodín na sever je veľmi častým a veľmi nepochopeným argumentom klimatológov. “Kedysi sa pestovala kukurica po Trenčín a dnes aj na Liptove” alebo “Vinič sa na Turci neurodil, dnes áno!” Nonsens. Dnešné plodiny, agrotechnika aj osivo sú úplne iné ako pred stovkou rokov alebo za čias totality. Úlohou rôznych šľachtiteľov je vyprodukovať odrody menej náchylné na čokoľvek, vrátane mrazu. Je skrátená vegetačná doba plodín, keďže sa šľachtia menšie odrody. Dohnojovania minerálnymi hnojivami im pomáha prežiť a lepšie zrieť aj v oblasti s chladnejšou klímou. Logicky budeme radšej, keď by sa napríklad zelenina alebo marhule nemuseli pestovať len na úzkom páse v okolí Dunaja a Ipľa - takže aké prekvapenie, že to niekto skúša čoraz severnejšie  alebo vyššie nad morom? Mimochodom, vinohrady sú aj na švédskom Gotlande uprostred Baltiku, takže ako niekoho môže šokovať, že niekto pri Levoči alebo Martine má pár koreňov samorodáku? (A na okraj: stavím sa že o pár dekád budeme mať odrody, ktoré dokážu dať dostatočne veľkú aj kvalitatívne dobrú úrodu aj v severnom Poľsku a Škótsku - pokrok nezastavíš).

Na záver tejto prvej časti o globálnom otepľovaní teda zhrniem body spomenuté vyššie: - CO2 nie je rakovina sveta ale životupotrebný plyn, ktorého je v podstate nedostatok

- ľadovce nemajú presnú hranicu, aby sme vedeli povedať, že teraz ich je veľa a teraz naopak sa nebezpečne topia

- to isté platí o teplote, zrážkach alebo akomkoľvek inom ukazovateli klímy

- ani jedna predpoveď klimatológov za tri dekády (ak zoberieme do úvahy aj ochladzovanie 60. rokov, tak viac ako päť dekád) nevyšla ani náhodou

- ľadové medvede nevyhynuli, naopak ich je viac a viac

- nehrozia nám tropické nemoci kvôli posunu klimatických pásiem a malária sa sem môže po polstoročí jedine vrátiť

- rôzne druhy migrujú tak ako kedysi a nie je to podmienené oteplením

- prakticky každá panikárska správa sa po krátkej dobe ukázala byť hoaxom, pričom sa zaň nikdy nikto nestíhal alebo aspoň pôvodcom doslova nevysmial

- last but not least: každý výkyv NAHOR je doslova vítaný

 

Pokračovanie nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?