Fatamorgána menom globálne otepľovanie (časť tretia)

Autor: Ján Valchár | 19.4.2019 o 23:37 | Karma článku: 1,79 | Prečítané:  676x

Čo majú spoločné dvaja pastierikovia zo západnej Európy, podvyživené deti z Kambodže a jedno retardované dievča zo Švédska? 

Všetky tri prípady vzbudili vo svojej dobe rozruch, naviac na základe zvrátenej “logiky” a prínos všetkých troch je hrozný. Našťastie sa len u dvoch z troch prípadov vyskytli tisíce obetí...aspoň zatiaľ.

 

Píše sa rok 1212. Katedrála v Santiago de Compostela je čerstvo vysvätená a priťahuje do svojich románskych priestorov tisíce pútnikov, ktorí smerujú za relikviami svätého Jakuba (toho väčšieho). Svet spoznáva podvojné účtovníctvo, Džingischán dobýja časť Číny, hoci Európa bič jeho potomkov spozná až o tri dekády neskôr. Španielske vojská porážajú almohávidské vojská pri Las Navas de Tolosa a vojenské mníšske rády podľahnú pohanským baltským kmeňom pri Viljandi. Rád klarisiek uzerá svetlo sveta a je dostavaný hrad Dietrichstein, dnes známy skôr ako Draculov hrad Bran. Okrem toho začiatkom jari vyráža nevinný, nevzdelaný pastierik menom Mikuláš z Kolína na svoju súkromnú, naivnú krížovú výpravu. Jeho primárnym cieľom je poraziť moslimských Saracénov vo Svätej zemi nenásilným spôsobom tak, že im bude kázať vieru a tým ich ako nevinný človiečik osvieti. Svojimi kázňami si rýchlo získal množstvo nasledovníkov. Krátko nato iný pastierik, sotva dvanásťročný Etiénne z francúzskeho Cloyes, sa vydal do Saint Denis a takisto ho nasledovalo veľa fanúšikov. Mikuláš prešiel s tisícami až desaťtisícami detí aj dospelých cez viacero alpských priesmykov na taliansku stranu, pričom tisíce detí počas tejto púte zahynuli kvôli podvýžive, chorobám, nepriazni počasia a vyčerpaniu. Mnohí sa vrátili, pretože buď precitli, alebo už nevládali ísť na zle zorganizovanej púti ďalej. Údajne až dve tretiny pútnikov, prevažne chudobného dorastu, na prechode Álp zomreli, napriek tomu sa ich asi 7.000  predsa len dostalo do prístavu v Janove. Mikuláš im sľuboval, že Boh nechá vody Stredozemného mora rozostúpiť sa a celá partia prejde po dne mora na africkú stranu tak ako kedysi prešiel aj Mojžiš - ale nestalo sa tak. V Pise ho prijal pápež Inocent III. a prikázal jemu aj jeho súputníkom vrátiť sa radšej domov. Samotný pastierik na spiatočnej ceste takisto umrel a jeho otec bol obesený pozostalými po tisíckach (možno až desaťtisíckach) nebohých detských pútnikoch.

Etiénne z Cloyes smeroval na juh s približne tridsiatimi tisíckami detí, ale more sa akosi ani pri ňom nechcelo rozostúpiť. Dvaja obchodníci, Hugo a William, sa teda ponúkli, že krížovú výpravu prevezú grátis na druhý breh - to sa aj čiastočne podarilo a veľká časť detí skončila v rukách obchodníkov s otrokmi v Tunisku a Maroku, kde mali obaja konexie. Zvyšok detí sa utopil v rozbúrenom mori neďaleko Sardínie. Svätú zem nedosiahlo ako slobodný človek ani jedno z desaťtisícok detí - aj keď množstvo z nich tam asi v príšerných podmienkach zomrelo na prepracovanie, choroby a obete znásilnení v háremoch moslimov. Výprava skončila fiaskom a je predpoklad, že zblbnutie más chudobných detí a ich následné odvlečenie do otroctva sa odzrkadlilo v povesti o Krysiarovi z Hammeln, ktorá má pôvod presne v tej istej dobe.

O takmer osemsto rokov neskôr, na opačnej strane sveta, sa Kambodžou prevalil teror Pol Pota a jeho Chmae Kro-hom, Červených Kmérov. Medzi rokmi 1975 až 1979 zahynula celá jedna štvrtina obyvateľstva Kambodže, približne 1,7 milióna ľudí. Ekvivalentom tejto genocídy, po holocauste asi najefektívnejšej v histórii ľudstva, by bolo vyvraždenie dvoch krajov Slovenska počas jediného volebného obdobia štyroch rokov. Čo malo toto besnenie, také typické pre akýkoľvek ľavicový režim, spoločné s predchádzajúcim prípadom? Nuž, v prvom rade sa ho zúčastnili tisícky vygumovaných, zvrátenou ideológiou nakazených detí a dorastencov. Tí sa pridávali k Červeným Kmérom húfne kvôli pár miskám ryže a po malom “zapracovaní” zabíjali nepriateľov režimu - obchodníkov, učiteľov, veriacich, Číňanov, Vietnamcov, Chamov a dokonca aj ľudí s okuliarmi (!) na poliach smrti. Keď nemali náboje do pušiek a pištolí, často ich umlátili palicami alebo čakanmi. Mnohí vykonávatelia týchto masových popráv nemali ani desať rokov. Tieto deti, ktorým bolo detstvo ideológiou ukradnuté, boli oslavované ako hrdinovia svojej doby a svojho režimu, nositelia pokroku. Svorky týchto detí putovali krajinou a za nimi zostávali masové hroby, ďalšie z 23.000 za tie štyri roky (cca 5 kusov denne!).

Časy sa menia, chyby zostávajú. O štyri dekády neskôr sa jedno dievčatko zo Švédska, psychicky nekompletné dievča menom Greta Thunberg, zahajuje svoj vlastný mein Kampf proti globálnemu otepľovaniu. Greta má šesťnásť rokov, čo je vek, kedy človek väčšinou nechápe ani také veci, ako je bezpečný sex, pitie alkoholu s mierou a integrály (ja som to posledné nepochopil ani doteraz a s druhým mám sem-tam takisto problémy). Greta má ale jasno - svet je v koncoch, planéta umiera a miesto vlhkých snov má nočné mory. Preto treba konať rázne - prestane chodiť do školy! A keby len sama - ona ale takisto stiahne tisíce súputníkov, ktorí sú v škole tak vymakaní, že dokážu rozlíšiť pravdu od lži a nahradiť dlhoročné výskumu svojou vierou. História sa zvykne opakovať v nesprávnych situáciách - žiaľ, máme len jedného Johna Lennona, jedného da Vinciho a jedno prvé dobytie Mesiaca, zato tucty Grétok, Števkov z Cloyes aj ekvivalentov Pol Potovej mládeže.

Čo vlastne dokázala Grétka také mimoriadne, že za záškoláctvo, čiže niečo, začo by mi môj otec pochrámal úsmev, dostala niekoľko cien a čerstvo je aj nominovaná na Nobelovu cenu za mier (!)? V prvom rade - nič. V druhom rade taktiež nič. V treťom rade úplný prd. Jej jediným prínosom svetu je to, že párkrát sa uliala zo školy a dva týždne “štrajkovala” pred švédskym parlamentom. Štrajk, inak eufemizmus pre preafektované povaľovanie sa v čase školy, pritiahol v dnešnej rovnako preafektovanej dobe pozornosť médií a tak sa nedávno rovnako pofľakovalo (pardon, aktivizovalo) 1,4 milióna študákov za boj proti otepľovaniu klímy - rozumej, v boji proti kapitalizmu. Odmyslime si fakt, že Grétka je dcérou švédskej opernej speváčky Maleny Ernman a herca Svanteho Thunberga, ktorí si už jej záškoláctvo obratom ruky speňažili vo forme knihy Scény zo srdca a teda jej nápady asi nebudú úplne jej, ako skôr podnikavých rodičov. Odmyslime si aj fakt, že zoznam Grétkiných syndrómov je dlhý ako telefónny zoznam Štokholmu a že takýto ľudia bývajú väčšinou braní s rezervou, nie nominovaní bok po boku s palestínskymi teroristami, egocentrickými klamármi z Tennessee a prezidentami z USA, ktorých jedinou kvalifikáciou na takéto ocenenie je polovica génov zo spermie polygamného študenta z Kene. Začo teda Grétka utŕžila túto nomináciu?

Neviem. Ani to vlastne nechcem vedieť. Grétka nám cestovala do Paríža vlakom, odpovedajúc na otázky novinárov nad šalátmi a ďalšími vegetariánskymi dobrotami dovezenými z celého sveta loďami poháňanými mazutom z ropy - a produkujúcimi CO2. Oxid uhličitý, ten diablov vynález, pre ktorý tak trpíme a ktorého je dneska tak extrémne veľa, že to v histórii Zeme nemá obdobu (aspoň teda posledné necelú jednu desatinu percenta jej histórie, inokedy ho bolo totiž citeľne viac).

Neviem ako vy, ale ja nebudem bojovať za ateizmus pravidelnými omšami v Sále pána. Keď neznášam hip-hop, nebudem chodiť na koncerty Majka Spirita (to inak už vážne radšej na tie jehovistické omše). Keď mám averziu k suši, nebudem si suši kupovať. Gréta je ale z inej dimenzie, takže ak chce znížiť uhlíkovú stopu, tak sadne do vlaku (pohon na elektrickú energiu, ktorá je vo väčšine prípadov vyrobená z fosílnych palív), ďobne si z thajského šalátu (Švédsko nie je práve veľkým vývozcom zeleniny) a usmieva sa na novinárov, ktorí sem prileteli z celého sveta na Boeingoch (pohon kerozínom). V Paríži/Štrasburgu sa stretnú tisícky delegátov bojujúcich proti CO2 tým, že priletia z celého sveta na lietadlách (často súkromných, ako napríklad spomenutý notorický klamár z Tennessee alebo tiež najväčší expert na zemskú klímu, promovaný fyzik a meteorológ s tromi doktorátmi Leonardo Di Caprio (všetci ho tak určite poznáme viac ako maliara aktov zo severného Atlantiku, však? Koniec irónie). Všetci si prebrúsia Paríž na drahých limuzínach, čo zožerú viac paliva ako flotila taxíkov a všetci povymetajú luxusné reštaurácie, kde nemajú z domáceho trhu ani vodu. 

Logika mi ale hovorí, že človek, ktorý chce znížiť svoju uhlíkovú stopu, by mal sedieť doma v nevykúrenej chatrči 3x3 metre niekde na predmestí Štokholmu a chodiť do školy s radosťou, pretože aspoň tam sa dosýta naje a trochu zohreje. Ostatne, takto to chodilo celú predindustrálnu éru (to je tá, kedy boli emisie CO2 zanedbateľné a na Zemi vládol ekologický raj). Jesť by mal pohánkovú kašu a v nedeľu na doplnenie bielkovín by dostal prasačí chvost, pretože iné mäso nie je... Fuj, asi som príliš popustil logiku na špacír. Musím sa krotiť, proti emisiám CO2 sa predsa najefektívnejšie bojuje výletom do Francúzska...

Takže čo má tento humbug znamenať? Ja to neviem, len šípim, že to buď dopadne tak, že a) sa Grétka vráti do lavíc pomocnej školy, kam patrí (menej pravdepodobný scenár), alebo b) dostane Nobelovu cenu za mier, a to zato, že vlastnými zvýšenými emisiami CO2 bojuje za zníženie emisií CO2. Ak vám to nedáva logiku, nezúfajte, možno raz miestny pytliak a priekupník slonoviny z Tanzánie dostane nobelovku za ochranu slonov a člen ISIL-u za budovanie mieru a harmónie v Sýrii.

Najhoršie na tom je to, že to väčšine ľudí ani nepríde divné. Decko sa fláka (aj keď je v podstate VIP-decko) miesto toho, aby čučalo v lavici a dozvedelo sa napríklad to, že pri zvýšenej miere CO2 v atmosfére sa zvyšuje vo svete úroda a zmenšuje sa rozsah púští. Alebo to, že oteplená klíma vždy znamenala rozvoj, kým tá ochladená občianske vojny, genocídu a rozvraty celých ríš. Možno by sa naša Grétka s celou plejádou porúch dozvedela, že jej rodné Švédsko pred 10.000 rokmi neexistovalo, pretože na jeho mieste ležal kilometrový ľadovec bez jedinej známky života a prvé vyššie organizmy boli vzdialené tisíc kilometrov - ale na teplom juhu, nie na severe. možno by ju naučili to, že začiatkom 19. storočia značnú časť imigrantov v USA tvorili podvyživení Švédi - podvyživení ale neboli preto, že boli vegáni, ale preto, pretože končila malá doba ľadová a ten hnusný jačmeň sa proste nie a nie urodiť na tom biednom poli.

Medzitým Grétka šaškuje v Ríme (s banánmi z Afriky a hummusom ktovie odkiaľ). Médiá nám zatiaľ tlačia do hlavy poplašné správy, že už o pár rokov môže byť neskoro a zaplavia nás klimatickí utečenci, ľadovce sa roztopia a Holandsko a Benátky zmiznú. Grétka to zaklincováva tvrdením, že denne nám vymrie 200 druhov organizmov. Nemusíme sa jej asi pýtať, že koľko rokov "posledného času" nám papagájovali pred 10 rokmi (už sme mali byť po funuse, teraz to je znova o desať rokov), ani koľko za posledný rok vyhynutých druhov nám Grétka vymenuje menovite.

Ale zasa má to aj svetlé stránky - zatiaľ nikto nikoho nepredáva do otroctva ani  nezabíja čakanom. Myslím si, že od čias Mikuláša a Etiénna, resp. kambodžských pionierov, sme predsa len urobili pokrok. Aj keď sa začínam báť, že ma na dovolenku do Portugalska odvezie Airbus pilotovaný trinásťročným farboslepým pilotom a slepé črevo mi vyberie školáčik z tretej triedy pomocky a s ťažkou formou autizmu. Na príklade Grety Thunbergovej mi je jasné, že niečo podobné čoskoro bude možné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kočner písal Zsuzsovej o sledovaní Sulíka a Rajtára chcel dostať do basy

Ďalšia časť Kočnerovej komunikácie potvrdzuje výpoveď Petra Tótha.

Kalavská sa vzoprela Ficovi, Smer jej návrh nepodporí

Ministerka predloží stratifikáciu len ako obyčajný zákon.


Už ste čítali?