reklama

Vladimír Putin - náš prezident!

Tento článok nie je vlastne veda a technika, keďže však voľne nadväzuje na môj prvý blog, ktorý sa venoval výlučne modernej ruskej technike, zaradil som ho do tejto sekcie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Vladimír Putin mal zasa prezentáciu vyspelosti ruskej armády. A ako je typické, medzi každou ďalšou prezentáciou má Krasnaja armija ďalších sto rokov vývoja za sebou.

Nič ma viac nedokáže prekvapiť a podiviť, ako keď sa proruskí roztlieskavači (teda tí neplatení, bežní občania; tí ostatní to samozrejme majú v pracovnej zmluve) začnú sami seba presviedčať o výnimočnosti ruského prezidenta a o mimoriadne blízkych konexiách Slovenska a Ruskej federácie naprieč dejinami. Skúsme sa na jedno aj druhé tvrdenie pozrieť trochu bližšie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vznik

Vladimír Putin sa vynoril ako politik odnikiaľ priamo na zlatý trón Ruskej federácie. Neznáme meno, ktoré schovalo do kúta známejšie persóny svojej doby, postihnutej brutálnym úpadkom životnej úrovne, korupciou, prevrátením dovtedajších hodnôt naruby a klesnutím z pozície svetovej superveľmoci (aj keď iba vojenskej a politickej, nie ekonomickej ani technologickej) na takmer banánové úrovne. Vďaka svojim schopnostiam sa dostal na čelo krajiny so 150 miliónmi dušami, ktoré medzi sebou mali také nedorozumenia celé stáročia, že len gestapácke spôsoby KGB ich držali (nie veľmi úspešne) pod vekom tlakového hrnca. Umom predišiel občianskym vojnám, vytiahol Matičku Rus z marazmu... iba žeby to tak nebolo a celé to bola rozprávka pre jednoduchších, čo nemajú mentálnu výbavu alebo ochotu si naštudovať fakty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vladimír Putin síce v skutočnosti nebol nikto. Pred rozpadom Sovietskeho zväzu síce bol podpriemerným agentom KGB v Berlíne, ktorého by bez samotného konca impéria nečakalo nič len slúžobný trojizbák v Moskve, Žiguli a priemerná renta. Podľa niektorých zdrojov bol vážne ničím nevyčnievajúcim udavačom vlastných kolegov, ktorý nedokázal nič iné len šmírovať a donášať. Podľa jeho životopisca aj tak väčšina hlásení bola len pro forma, aby sa splnili normy.

Jeho šanca ale prišla po rozpade ZSSR. Ako pri každej prudkej zmene (revolúcii) sa nájdu víťazi a porazení. Stačí byť (a nebyť) na správnom mieste a príležitosť sa pri troche šťastia, známostí alebo schopností nájde. Otázka je, čo z toho máte - je to skutočne len schopnosť a podnikateľský duch? Pravdepodobne by ste sa v novovzniknuvšej Ruskej federácii uchytili vo všetkom - okrem ropy, zbraní a pár rúd nemali čo ponúknuť nielen svetu, ale ani vlastnému obyvateľstvu. Stačilo dať dokopy pár dolárov či mariek a za pár týždňov ste mohli mať obchod s elektrotovarom, počítačmi, rifľami, nábytkom či konečne kvalitnými potravinami. Ak ste nebodaj mali jazykové znalosti, mohla vás osloviť západná banka či obchodná firma a váš príjem mohol narásť na desaťnásobok priemeru za jediný mesiac. Áno, znalosti anglického či iného západného jazyka mali v podstate len agenti KGB, ale to je podružná vec. Čo ale v takom prípade, že ste nemali ambície, podobne ako väčšina obyvateľstva? Asi ste skončili ako priemerný robotníček či učiteľ, ktorý dostane výplatu na úrovni dennej západnej mzdy, a aj to len keď práve nejaké peniaze sú. V tom prípade na vás zostáva len drobná kriminalita alebo alkoholizmus - vodka je v Rusku superliek na všetko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak ale máte ambície a nemáte schopnosti na poctivé podnikanie, kde splnenie potrieb vášho zákazníka je vašim cieľom a od toho ste aj platený? Zostáva mafia v akejkoľvek forme.

A tu sa dostávame k prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Mafia podľa “slabších” spoluobčanov je výtvor demokracie a kapitalizmu - lenže ono to tak nie je. Mafia v istej miere a forme je tu tisícročia a doba od Lenina po Gorbačovova nebola iná. ZSSR s jeho notoricky nevýkonnou ekonomikou, ktorá takmer 80 rokov nebola schopná nielen zabezpečiť slušný život svojim otrokom, ale väčšinu svojej existencie ich nebolo ani schopné nakŕmiť v miere, aby ľudia neumierali hladom. Slušné bývanie bolo výnimkou a drvivá časť populácie žila buď v dreveniciach na vidieku ako v Európe žili pred stovkami rokov, alebo boli natlačené celé rodiny v chruščovovkách, ktoré by na západe obývali maximálne tak prefetované čierne rodiny v Bronxe či nezamestnaní imigranti niekde v Rotterdame. Ak máte nejaké nadštadardné zdroje prostriedkov, hlavne tvrdú menu, kúpite čokoľvek. Lenže dopyt je aj na Západe, aj keď pravdepodobne matriošky, vodka a čiernobiele televízory neboli dosť sexy artikel, nevraviac o Ladách. Čo budete teda vyvážať? Zdroje a zbrane. Tam je dopyt prakticky nekonečný a Rusko má zasa mimoriadne bohaté zásoby oboch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak sa teda pustili bývalí agenti KGB do exportu týchto artiklov. Čo ale spraviť s lacno zarobenými a ilegálnymi peniazmi? Je to jednoduché - treba ich legalizovať. Neexistuje nič jednoduchšie, ako v štáte, kde je mafiou nie len ten gang na ulici, ale aj celý štát a celé jeho zložky, preprať peniaze - na to sú predsa banky. A práve v nich sa zrazu nachádza Vladimír Putin aj so svojimi kumpánmi.

Zastavme sa na chvíľu pritom, že či je úplne charakterné najprv bojovať proti kapitalizmu, posielať milióny ľudí do gulagov alebo priamo pred popravčie čaty preto, pretože ste buržuj, čo má o jednu kravu alebo obchodík navyše, a nakoniec skončíte ako šéf bankovej korporácie. Práve toto vyjadruje pravý zmysel komunizmu a socializmu ako takého. Tu nejde o blahobyt más, ale o blahobyt jednej úzkej triedy vyvolených. Leninovi bolo jedno, že za pár rokov vyčíňania jeho syfilitického mozgu zahynuli milióny ľudí, prevažne chudoby - jemu zo zlého USA priviezli luxusné auto a mal služobníctvo, ktoré by mu závidel aj Mikuláš druhý. Dnešný krachujúci režim Venezuely, kde takmer každý desiaty človek utiekol (neemigroval za lepšou prácou alebo štúdiom, utiekol za chlebom) a panstvo sa ukazuje v luxusnom oblečení, alebo príklad Severnej Kóreje, kde imperátor váži toľko ako zvyšok krajiny dohromady, sú krásnym odrazom toho, že v komunizme o ľudí nejde.

Poďme však k človeku, ktorý za reálneho komunizmu nespravil dieru do sveta, hoci sa ho snažil udržať aj za cenu bonzovania vlastných priateľov a spoluobčanov. Akonáhle došlo k zmene, náš major KGB skrátka zacítil Winds of changes a prehodil kabát. Zo dňa na deň zabudol na predchádzajúce tri desiatky rokov a naskočil na tvrdý kapitalizmus, pardon, na pranie špinavých peňazí mafii. Čoskoro si ho všimol aj chudorľavejúci (prepíjajúci sa) prezident Boris Jeľcin - môžme len špekulovať, či to bola náhoda alebo potreboval aj on pomôcť niečo “upratať”. Tak či tak, namiesto odporúčania harcovníkov do kresla prezidenta, eso dostal dovtedy neznámy Vladimír Putin, sotva štyridsaťročný.

Rusko malo za ten čas značne prepadnutú životnú úroveň, čo bol následok pokles cien ropy, vyschnutie prítokov výpalného zo svojich kolónií na západ od Karpát aj krach zbrojného priemyslu (ruské zbrane začínali byť zastarané v konkurencii so západnými a diktatúry po celom svete začali krachovať, takže odbyt nebol). Zlý rozpočet a korupcia viedli k tomu, že aj štátni zamestnanci dostávali menej a menej peňazí; masívna inflácia im plat znehodnocovala, takže to zasa viedlo k tomu, že kúpna sila väčšiny populácie klesala závratným tempom. Do nenávideného západu utekali milióny ľudí.

Do toho sa priplietla aj občianska vojna (prvá Čečenská vojna), ktorú Rusi hanebne prehrali a svet uvidel v celej nahote tragédiu ruskej armády - nepripravenosť, laxnosť velenia, zbrane na mizernej úrovni).

Úrad

Putin bol akýmsi symbolom nových zmien. Ľudia čakali niečo prevratné, mladé, bez zväzku so starým, prehnitým režimom. Inaugurácia prezidenta bola čoskoro a prezident sa ujal funkcie zostra - druhou Čečenskou vojnou. Tá bola v istej miere ešte brutálnejšia ako tá predchádzajúca. Zle vybavení čečenskí povstalci ju síce prehrali, ale Rusi vyhrali len vďaka doslova hirošimskej taktike. Stotisícové mesto Groznyj bolo zrovnané so zemou ako kedysi Drážďany, nehľadiac na civilné ciele, resp. na etnikum civilistov. Kým na vidieku Kaukazu bolo málo Rusov ale veľa “domorodcov”, hlavné mesto bolo silne rusifikované. Armáda nebrala ohľad na nič, mesto zmizlo z povrchu.

Čo ale viedlo k tejto druhej vojne? V prvej sa postavil po vzore baltických a ďalších kaukazských republík na čelo separatistov (pozor, nie teroristov, ale separatistov) veterán z Afganistanu, generál Džochar Dudajev, vojnový hrdina Červenej armády a vyhlásil samostatnú krajinu. Druhá ale vznikla z podstatne iných pohnútok - série teroristických útokov po Rusku so stovkami mŕtvych.

Dodnes je okolo týchto udalostí veľa konšpirácií a dohadov. Istá je jedna vec - Putinova popularita akcelerovala a z človeka, ktorý tridsať rokov terorizoval kolegov a kapitalisticky zmýšľajúcich civilistov aby si potom založil banku na pranie špinavých peňazí, sa stal hrdina (samozrejme, na úkor stoviek tisíc mŕtvych, zranených a bezprizórnych ľudí.

Putin vládol prvé obdobie, potom druhé obdobie, keďže tretie nemohol podľa ústavy, našiel si svojho trójskeho koňa, ktorým bol Dmitrij Medvedev. Ako napríklad aj Hitler, ani Putin neznesie vo svojom okolí vyšších ľudí, takže Medvedev asi dostal pozíciu len na základe toho, že bol ešte o nejakú tú piaď menší ako najmužnejší prezident. Po skonční prvého mandátu si úplne podľa očakávania pozície znova prehodili a Putin sa stal prezidentom do tretice. A potom štvrtý krát. Netreba prízvukovať, že porušení volebných nariadení boli zakaždým stovky a v niektorých miestach vyhral aj s viac ako 100-percentnou podporou! Ak vám to nevychádza, nevadí, aritmetika v Rusku platín inak ako inde vo vesmíre.

Ekonomika

Dobrý prezident so silným mandátom (ako v prípade USA a Ruskej federácie) je v prvom rade dobrý hospodár a jeho práca by sa mala najlepšie prejaviť v ekonomickej oblasti. Ak sa krajine dlhodobo nedarí, nemá sa hlava štátu veru čím chváliť. Ak naopak krajina trvalo a udržateľne rastie, je dobrým prezidentom a zanechá po sebe dobrý dojem. Čo nám (vlastne obyvateľom Ruska) zanechal Voloďa?

Nuž...naozaj sa nemá čím chváliť. Putinojehovisti sa síce dušujú, že Voloďa prebral krajinu zdevastovanú, zadlženú, ktorá nemala ani na výplaty zamestnancov štátu - a majú pravdu. Tí istí akosi zabúdajú nato, že za 20 rokov v kresle najvyššieho činiteľa krajiny nespravil pre blaho ľudu príliš veľa a Rusko je dodnes formou banánovej republiky, ktorá sa s Rakúskom alebo Singapurom nedá porovnávať ani po hektolitri vodky. Krajina síce znížila zadlženie na zlomok pôvodných stavov, ale zasa to nie je kvôli Voloďovej genialite, ale kvôli tomu, že prvé roky jeho vlády bola ropa, plyn a kovy výrazne drahšie ako predtým a potom. Ak predávate ropu a plyn, je ľahké “vydělať”, ak máte cenu na dvojnásobku ako váš predchodca. Za čias vysokej ropy vedeli dokonca zarobiť aj komunisti a niet väčších babrákov ako ich. Lenže náš “geniálny” prezident akosi zabudol ísť s dobou a ekonomiku za dve dekády netransformoval. Gigantická krajina, takmer dvojnásobne ľudnatejšia ako Nemecko (inak najväčšia krajina EÚ) zredukovalo svoju ekonomiku na vývoz ropy, plynu a trebárs zbrane, obilie a kovy boli len akýsi doplnok, nevraviac o inej priemyselnej produkcii. Namiesto reinvestovania prebytkov do školstva, infraštruktúry a nových technológií sa všetko nalialo do zbytočného zbrojenia, neúspešných alebo trápnych vojenských akcií (k nim neskôr) a nalievania peňazí do čohokoľvek, len nie zmysluplného. Vydieranie Európy v čase mrazov prostredníctvom plynu ukázalo cisárove šaty, a to, že Rusko je notoricky nespoľahlivý partner. Čerstvá kauza so špinavou ropou, kde sa museli odberatelia zomknúť a na dodávateľa - ruskú vládu - zatlačiť, pričom to sa vykrúcalo, že vlastne ide o sabotáž/nehodu/náhodný únik/sabotáž (vyberte si) a že vlastne Rusko samotné vie, koľko ropy bolo znečistenej (skúste povedať v Tescu niečo v štýle “Paničko, ale týchto desať hnilých banánov nie je hnilých, hnilých je len osem”) tento dohad len potvrdila. Mimoriadne tlačenie na Nemecko ako dominantného odberateľa ruského plynu, aby odkleplo Nordstream a tým sa de facto stalo vydierateľným a závislým na Moskve, nám dáva memento - ruky preč, Európa, od ďalšieho navyšovania dodávok od Rusov a rýchlo hľadaj druhých dodávateľov. Čim diverzifikovanejší bude aspoň zemný plyn (u ropy je to ťažšie, keďže naše rafinérie sú nastavené na konkrétny typ ropy a iný bez investícií nespracujú), tým ťažšie nám niekto bude diktovať počas dvadsaťstupňových mrazov čo máme a čo nemáme robiť. Predstavte si sankcie, ktoré by sme kvôli niečomu hodili na Rusko, počas zimnej sezóny - Putin by spravil tlačovku pred ventilom na plynovode a poslušne by sme unisono stiahli chvost. Nie, Nordstream je cesta do pekla. Trollenie našich známych trollov, ktorí sú tu denne varení-pečení, vždy pod článkom o Nordstreame a Gerhardovi Schroederovi (ktorý sa už ani netají tým, že je Gazpromom a teda Putinom kúpený ako piata kolónia) je jasným dôkazom, že Rusku ide o veľa.

Čo teda iné dokázal Voloďa veľký za tých dvadsať rokov? Diaľničná sieť nejak citeľne nenarástla. Rýchlovlaky nič. Modernizácia letísk snáď len Petrohrad a Moskva, ale človek nemá dojem, že celá federácia by mala modernú sieť letísk. Prístavy sa rozšírili natoľko, že dokonca len samotný šanghajský prístav zväčšil kapacitu viac - ak niečo dokázalo v Číne jedno mesto, v Rusku to pod Putinovou taktovkou nedokázala celá krajina...
Krajina dokonca ani nedokázala dosiahnuť potravinovú sebestačnosť, hoci trollovia nám tu zakaždým dodávajú fakty o tom, že Rusko tento rok dodalo viac pšenice Egyptu ako rok predtým. Áno, možno dodalo, ale pšenica nerovná sa potraviny. Ak krajina tejto veľkosti a s touto úrodnou pôdou nedokáže dokonca vyprodukovať ani dostatok zeleniny, ovocia a mliečnych výrobkov, niekde sa stala chyba. Z USA sa do Číny dodáva bravčovina, ovocie a zelenina, a to má Amerika menšiu rozlohu a značne viac obyvateľov. Prečo sa do toho stavu nedostal sused Číny, nevedno.

Západné technológie sú stále v Rusku jednotkou, hoci často vo forme opajcovaných čínskych. Naopak to ale nefunguje. Glonass mešká a vie len boh, či bude dokončený a vlastne funkčný. Rusko po zavedení sankcií dokonca ani nie je schopné modernizovať ťažobné zariadenia, keďže značná časť náhradných dielov je dovozová. Je to ako pri ropovode Družba - vtedajšie média síce magorili obyvateľov novým úspechom plánovaného hospodárstva, ale akosi neuviedli, že dve tretiny potrubí musel východný blok doviezť zo Švédska, pretože naše ekonomiky ich neboli schopné vyprodukovať samotné. Vivat plánované hospodárstvo.

Na záver tejto časti ešte k istému symbolu sovietskej zaostalosti - automobilke Lada. Lada mala prednedávnom 120,000 (!) zamestnancov vo fabrike, ktorá vyrobila ani nie 400,000 vozidiel ročne. Medzitým počet zamestnancov klesol na stále závratných 48,000, za cenu prepadu výroby ani nie 250,000 ks ročne. Len pre info, Kia v Tepličke nad Váhom má 12 x menej zamestnancov a vyrobí o tretinu áut viacej. Samozrejme, automobilka je dotovaná zo štátneho rozpočtu...

Pikoška na záver: pred pár rokmi mali predviesť Putinovi nové modely ruských strojov na autosalóne. Uznanlivé grimasy na Voloďovej botulotoxínovej tvári nezmizli ani po tom, čo sa na predvádzanom modeli zaseklo otváranie dverí a jedna z pák sa utrhla priamo v rukách riaditeľa automobilky. Keď sa nad tým zamyslíme, vždy je to lepšie ako v prípade Suchoja Superjeta, ktorý sa pri prezentácii indonézskym záujemcom zrútil aj s celou posádkou a hosťami na palube...

Demografia

Demografická kríza nastupuje pomaly ale isto v celom pokrokovom svete. V Japonsku už majú pokles populácie tretí rok po sebe, v niekoľkých západných krajinách ho žehlí imigrácia z rozvojového sveta. U nás je predpoklad ešte pár rokov nárastu, ale už možno okolo roku 2030 budeme aj my mať “zošup” nadol. Ako to je pod taktovkou nášho prezidenta?

Tragickejšie ako v Japonsku. Rusko bolo najväčším podcelkom niekdajšieho ZSSR, čo bola sama o sebe štvrtá najzaľudnenejšia krajina sveta (290 miliónov obyvateľov, takmer ako dnešné USA). V roku 1990, v časoch rozpadu zväzku, boli dokonca ľudnatejší ako Američania. Potom, čo sa odtrhla Ukrajina, Uzbekistan a menšie satelity, Rusko sa scvrklo na 148 miliónov na začiatku 90. rokov, resp. o dva milióny menej dnes. Na prvý pohľad je to zanedbateľný pokles... lenže nie je. Charakteristickým znakom sovietskej (rozumej ruskej) moci bolo násilné porušťovanie satelitov. Tam, kde Rusi historicky neboli príliš početní (napríklad Pobaltie, stredná Ázia a spol.) navážali svojich vojakov s rodinami, kým k sebe vozili naturalizovaných stredoázijcov a Ukrajincov (v lepšom prípade nešli na Sibír ale len do Moskvy). Akonáhle sa sovietsky žalár národov rozpadol, nastal reexodus etnických Rusov nazad domov. V “dočasných” základniach sa stali z preferovaných neželanými a občianske vojny, genocídy, prepad životnej situácie po celom ex-Sojuze im dal jedinú možnosť - vrátiť sa domov. To isté ale mali aj etnickí Rusi v Rusku - ak som bol nádejný konštruktér rakiet alebo lietadiel a po rozpade zväzu som zrazu buď nemal robotu, alebo ju mal za 100 USD mesačne, tak som mal možnosť jedine emigrovať niekam na západ, kde ma zaplatili kráľovsky. Rusko sa zaľudňovalo mazákmi s rodinami, ktorí neboli schopní robiť nič - a inteligencia emigrovala von.

Vladimír Vladimirovič sa síce chvastal, že sa za jeho vlády podarilo zvrátiť prepad populácie. Áno, tri roky po sebe, 2013, 2014 a 2015 populácia mala reálny nárast, teda viac ľudí sa narodilo ako umrelo. Lenže je tam chyba lávky, a to nie jedna, ale hneď dve: prírastok v roku 2015 bol rekordný vo výške 32,000 ľudí (asi ako Levice) a tie dva roky predtým boli o čosi nižšie, no jedná sa o kumulovaný nárast ani nie 90,000 obyvateľov. V 140-miliónovom Rusku proste za tri roky pribudla jedna Nitra alebo Prešov - v krajine, kde bol pár dekád dozadu ročný nárast 2,000,000 duší! Pochádzam z mestečka, ktoré malo 6,000 a teraz má 5,000 obyvateľov - prírastok piatich ľudí za tri roky by bolo fiasko, nie volebný argument a dôkaz skvelého vedenia. Druhá “lávka” je práve dočasnosť nárastu - v roku 2016 už zasa úmrtnosť Rusov prekročila pôrodnosť o 2,000 kusov a už druhý polrok 2017 sa celý predchádzajúci nárast vymazal (mínus 135,000 duší). V roku 2018 zmizli z Matičky Rusi celé Košice, čo značí nebezpečný trend 90. rokov. Uvidíme tento rok, ale som ochotný sa staviť, že sa vyparí minimálne ďalšieho štvrť milióna ľudí, ak nie viac.

Okrem toho si treba zobrať, kto tam drží pôrodnosť - etnickí Rusi to nie sú, vysoká pôrodnosť je v málo zaľudnených sibírskych krajoch, kde je veľa pôvodných obyvateľov, ale úplne najvyššia pôrodnosť je na Kaukaze. A tu je ďalšia slabina ruskej demografie - rastúci pomer moslimského na úkor málo sa plodiaceho slovanského (alebo aspoň európskeho) obyvateľstva. Je fajn, keď sa nám narodí v Moskve o trochu viac detí ako minulý rok, ale - bez rasizmu - radšej by Rusi videli o sto malých Rusov/Bielorusov viacej ako o dvesto malých Čečencov a Ingušov viacej, nie? Lenže je to tak, že Moskva je po Istanbule najväčšie moslimské mesto Európy. Na diskusiách a stránkach pre slabšie mentálne vybavených (Sputnik, Zem a vek a spol.) sa síce smejú z Eurábie a bežný troll, ktorý bol najďalej v kúpeľoch v Lipote, vie úplne presne o no-go zónach v Malmoe a Rotterdame, ale neuvedomuje si, že celá Moskva má viac moslimského obyvateľstva ako celé tieto “no-go krajiny dohromady.” Najväčšia mešita Európy je hádajte kde? V Moskve predsa, a otváral ju Lavrov. Vtedy sa narovinu vyjadril, že Rusko a islam jedno jest.

Čo s Ruskom ďalej? Nemyslím si, že mladá Nataša bude mať o dve deti viac aby zvrátila vymieranie etnických Rusov, a nemyslím si, že mladá Zulejda z Osetínska bude mať namiesto piatich detí jedno dobre vychované. Nepredpokladám si, že Rusko sa nasledujúce roky stane Mekkou inžinierov a raketových vedcov, skôr len tou Mekkou. Rovnako je to na ďalekom východe - čínska menšina utešene narastá na úkor Slovanov; môžme sa len dohadovať, či to je kvôli prirodzenej migrácii alebo plánovaný predvoj posielaný systematicky Pekingom ako predvoj budúcej okupačnej armády.

Zhrnutie - Rusko proste za nášho skvelého tatička Voloďu vymiera (napriek veľkohubým vyjadreniam) a tak to asi aj zostane. Populačný pokles bol síce stlmený relokáciou etnických Rusov z celého ex-Sojuzu, ale toto bol krátkodobý a už takmer vyčerpaný proces. Navyše prepad trochu kompenzuje vysoká pôrodnosť v konfliktných kaukazských a amurských zónach, čo nie je presne ten vytúžený, ideálny stav. Rusko proste prestáva byť ruské.

Na záver tejto časti ešte pár pikošiek: Ruská federácia má najvyšší počet HIV pozitívnych v Európe, čo by pri značnej veľkosti tejto krajiny nebolo až také prekvapivé, ale ono ho má aj pomerne najhorší. Rusko má trikrát vyššiu mortalitu na AIDS ako USA, ktoré síce logicky mali epidémiu skôr, ale na rozdiel od Bananistanu sa postavili k problému čelom a spravili čo mali. Rusi nie, takže žnú plody Putinovej “úspešnej” vlády. 2,000,000 HIV pozitívnych je pekné číslo, keď si všimneme, že najbližšie podobné numerá sú až v subsaharskej Afrike. Naopak, mrazí z toho v tom prípade, keď ruská proputinovská trollosféra bojuje proti Gejrope ako niečomu zhubnému.
Druhá pikoška je priemerný vek dožitia v Ruskej federácii. Nechcem byť škodoradostný, ale dostať sa na úroveň 62 rokov u mužov (u nás 72 a to máme čo doháňať) je vážne vyznamenaním a zrkadlom úspechov Putinovych vlád a zaslúži si metál. Mimochodom, hoci u žien od čias Stalinových hladomorov narástol o pár rokov, u mužov sa za cca 70 rokov prakticky nezmenil. Bravo, Voloďa.

Politické vzťahy

Keď by sme si v ostatných témach privreli obe oči, dalo by sa aspoň ako tak vidieť v Rusku za Putina nejaký ten minimálny posun alebo stagnácia, keď už nie vyslovený prepad. V jednom je však Vladimír Vladimirovič neprekonateľný - v schopnosti rozvadiť a poštvať si proti sebe každého človeka na svete. Je až k neviere, ako napriek 70 rokom hladomorov, genocíd, deportácií a vyhladzovania kultúry dokázali Ukrajinci ešte aspoň okrajovo brať Rusov ako bratov - až do čias veľkolepého prezidenta Putina. Vo vtipe sa vraví, že ak chcete aby bola kovová guľa stopercentne pokazená alebo stratená, musíte ju dať blondínke. Presne toto ale sedí na Putina. Myslím si, že história ho bude skôr ako veľkolepého poznať ako večného babráka, ktorý pre Rusov definitívne stratil Ukrajinu a asi aj Bielorusko (budúcnosť ukáže). Donedávna neutrálny Švédi, ktorí nie sú známi nejakými útočnými maniermi, krásne “vyfakovali” Lavrova a jeho vyhlásenie, že Rusko nesúhlasí so švédskym vstúpením či spoluprácou s NATO. Pobaltské republiky a Poľsko si vyslovene od USA vyžiadali prítomnosť vojakov aj s technikou, čo sa zasa nepodarilo celým generáciam sovietskych tragédov od Leninových čias až po Gorbačovova. Gruzínsko, ktorému Rusi nelegálne okupujú dve časti územia, sa tiež dostali do point of no return vo vzťahoch s Putinovým Ruskom. Moldavsko, ktorému Rusi okupujú zhruba tretinu územia (pardon, neokupujú, oni majú len svoje vojsko na inom štátnom území, v Podnestersku) má Rusov ťažko na háku a ako súčasť či spolupracovník federácie už asi nebude (čo je dobré pre Rumunov, ktorému bolo územie Moldavska/Besarábie kedysi ukradnuté Stalinom).

A čo vzťahy mimo susedov? Anglicko po náletoch ruských bombardérov do alebo tesne k teritoriálnym vodám zostrilo pozornosť. Kauza Škripal, kde ruskí agenti, pardon, turisti, pardon, agenti, pardon, turisti, pardon, stratení agenti na dovolenke, pardon, turisti (vyberte si) spackali všetko čo sa dalo (nemali sa asi inšpirovať Putinom) vzťahy medzi krajinami úplne rozbili. Kauza Trumpových volieb, kde nezasahovali, nezasahovali, zasahoval niekto iný, zasahovali, ale nie je to dokázané, odhalili, že Rusi sú schopní roztiahnuť svoje chápadlá aj za oceán a podporiť každého bankrotára aj vyšinutého prospechára, len nech je čo najviac skorumpovateľný a kúpiteľný. Turecko, ktoré najprv protestovalo proti opakovanému narušovaniu svojho vzdušného priestoru ruskými stíhacími bombardérmi zo Sýrie, aby sa potom logicky rozhodlo lietadlo zostreliť, sa po ekonomickom a poitickom prepade ďalšieho medzinárodného tragéda Recepa Erdogana s Ruskom zblížilo, hoci si navzájom najprv vypísali sankcie. Tragédi sú proste sami pre seba magnetom; Turecko možno nakoniec bude vypľuté z NATO a jeho ekonomika pôjde venezuelským smerom.

Čo OPEC? Rusko síce nie je členom tohto kartelu, ale akým-takým spôsobom s ním dlhodobo spolupracuje. Fracking ropných bridlíc stlačil cenu čierneho zlata na minimá a nárast je v nedohľadne, tak sa dominantní exportéri dohodli na znížení produkcie. To má mať za následok prudké zdvihnutie cien ropy aj plynu a konsolidáciu rozpočtov. Lenže je zbytočné, keď členovia OPEC-u, hlavne tí z Perzského zálivu, stlačia svoju produkciu, keď to isté neurobí aj Rusko ako druhý najväčší vývozca. Takže Putin napokon obmedzenie ťažby podpísal, hoci mu to trvalo. Ceny ropy ako reakcia nato síce poskočili nahor, ale producenti v USA dokázali zareagovať a navýšiť produkciu. Potom si ale Voloďa všimol, že počas nízkych cien a sankcií mu nefunguje rozpočet a jeho vyšinuté sľuby voličom na úrovni Ficovych MDŽ sa nedajú s prázdnou kasou splniť ani len naoko - takže zasa dohodu odvolal. Tým samozrejme presvedčil už aj notoricky nevypočítateľných Arabov, že skôr sa dá veriť džihádistovi s bombou okolo pása ako ruskému vrcholnému predstaviteľovi - a Rusi sú znova na smiech a pohŕdanie.

Zhrnutie - za dve dekády bačovania sa Putinovi podaril husársky kúsok. Nielenže stratil všetkých spojencov, ktorých nedokázala stratiť aj NKVD a jej zverské metódy, ale spravil z Ruska ešte menej spoľahlivých partnerov ako boli doteraz (a to je vcelku umenie, nemyslíte?). Rusko sa stalo ešte väčším “izolantom”, ktorého neberie vážne ani taký svojrázny svet ako Arabský polostrov. Bravo, Voloďa. To, čo tvoji predchodcovia celé generácie ničili, si ty doviedol do dokonalosti a z Rusov si spravil prakticky len nikde nechcené, vysmievané vši. Bravo.

Aj keď sú tu aj výnimky, napríklad jeden nemenovaný kapitán a tunelár. V Maďarsku sú z Voloďu takisto “napichaní”, lenže Orbán prosperuje len vďaka eurofondom, voči ktorým zároveň bojuje, a tak nemá problém za Eurá bojovať voči Euru a zároveň sa poklonkovať na východ. Nevavíme o Jobbiku a ĽSNS, o ktorých poľská tajná služba narovinu hovorí, že sú Rusmi platení ako piata kolónia. Niečo za niečo, veď poslanec Jobbiku bol ako “nezávislá” osoba dozorovať slobodu referenda na Kryme. Niečo podobné, ako keď sa klimatológovia po škandále v IPCC samovyšetrovali a zistili, že k žiadnej defraudácii ani fabrikácii dôkazov u nich samotných nikdy nedošlo.

Vnútorné vzťahy

Tu len krátko: cirkev, opozícia a Čečensko. Pre mňa ako ateistu nie je problém, že nejaká cirkev vôbec je, ale to, že organizácia stavaná na dvetisíc rokov tradovaných báchorkách sa pletie do bežného života. Ako hovorí vtip, tvoja viera je ako tvoj penis. Je OK, ak ho máš, ale zle, pokiaľ ním obťažuješ okolie. U Putina to je to o to trapnejšie, že ako zjavný ateista má mimoriadne veľkú tendenciu každého presviedčať o svojej viere. Zabudnime nato, že ako bývalý člen organizácie, ktorá desiatky tisíc kňazov posielala do Gulagov alebo priamo zastrelila, má na výplatnej páske najvyššieho patriarchu Kirilla, ktorého hodinky by asi zvrátili ceny zlata na svetových trhoch. Cirkev je tiež len eseróčka, takže keď si nenájdu dosť bohatých odberateľov medzi bežnými spotrebiteľmi (bežní veriaci), musí hľadať donorov medzi politikmi a nechať sa nimi platiť. Holt, aj tu sa to Voloďovi podarilo dodrbať na celej čiare, pretože kvôli okupácii Krymu a bojom na Donbase sa oficiálne odštiepila ukrajinská pravoslávna cirkev a geniálny cár tým Ukrajinu stratil aj týmto spôsobom. Bez ohľadu na protestný plač a hádzanie sa o zem Kirilla aj Lavrova, nikto už obe cirkvi neskĺbi dokopy.

Opozícia je v Rusku ako v každej primitívnej diktatúre nadávkou väčšou ako “skorumpovaný zlodej a vrah tváriaci sa za prezidenta.” Ako každá diktatúra, aj tu je úplne normálne, že sa opoziční aktivisti vraždia pred bránami Kremľa, umierajú vo väzení na mučenie a vypadávajú z okna. Krásny graf úmrtnosti ruských generálov ministerstva vnútra aj obrany ukazuje, ako to je aj medzi politrukmi s prejavením vlastného názoru. Vždy počas nejakej vojny alebo okupácie začali tí kritickejší a menej skorumpovaní generáli urýchlene vypadávať z horných okien, mali dopravné nehody, náhle infarkty alebo depresie, kvôli ktorým sa obesili. Mimo krízy umierali veľmi málo, zvúčša vo vysokom veku alebo pri reálnych nehodách vo vrtuľníkoch a podobne. Človek by až povedal, že byť generálom s vlastným názorom je za vlády Puťka rizikovou skupinou 4...

No a Čečensko je osinou v zadku celej federácie. Krajina veľkosti západného Slovenska dokázala raz hanebne vyprášiť Krasnuju armiju, druhý krát podľahla len kobercovému bombardovaniu a ostreľovaniu civilných cieľov termobarickými raketami, a tretí krát si Rusko vlastne zotročili formou nonstop výpalného - v podobe dotácií. Čečensko skutočne podnes prakticky nič neprodukuje a parazitom na tvári 100 x väčšieho Ruska. Ramzan Kadyrov, paša a islamista, za ktorého gestá, slovník a činy by sa nehanbil ani Usáma bin Ládin, je vlastne bossom a bábkohercom z Grozného. Desiatky alebo stovky vrážd členov konkurenčných klanov, drogy, prostitúcia a šaríja, ktorú na svojom léne presadzuje, je na 21. storočie a de facto európsku krajinu neuveriteľný fakt. Rusko 21. storočia je ale samo o sebe neuveriteľným faktom, keď si uvedomíme, že v na území ruskej Kalmyckej republiky je jediná ropná spoločnosť sveta, ktorá nežije z predaja ropy ale z vládnych dotácií...

Veda a technika

Na túto tému som venoval celý svoj prvý blog, takže len stručne sa povenujem tomu, čím boli Rusi známi od čias Petra Veľkého - technikou. Ruské zbrane boli napriek častým prešľapom medzi topkou na celom svete až do čias Brežneva, hoci už za jeho vlády ich úroveň začala klesať. Rozvrat ekonomiky za čias Brežneva, Andropova a Černenka a nezvratný kolaps za ich dvoch nasledovníkov (Jeľcina a Gorbiho) zastavil prezbrojovanie a väčšinu vývoja. Rusko (ZSSR), ktoré dostalo do kozmu prvú družicu, psa, človeka, ženu, posádku, prvýkrát vystúpilo do priestoru, pristálo prostredníctvom Luny na Mesiaci a Venery na Venuši, spolupracovalo na ISS a malo svojho času Mir, zakapalo a stalo sa lacným taxikárom pre rozvojové štáty aj USA. Kedy ste videli posledný ruský úspech v kozmonautike? Pomôžem vám: toto storočie to nebolo. Už v osemdesiatych rokoch sa snažilo krívajúce Rusko dobehnúť systém Space Shuttle (ľudovo povedané raketoplán) svojim Buranom - neúspešne. Z tucta trupov ostalo niekoľko nedostavaných a niekoľko muzeálnych exponátov, ale reálny význam nemali. Ruské pokusy o návrat na čelo padli hlavne na peniazoch, ale dnes je jeho pozícia kdesi na chvoste výskumu nezvratná, pretože za 30 rokov stagnácie im utiekli všetci vedci do zahraničia, umreli alebo šli do dôchodku. Mars 96 a ďalšia séria pokusov sa skončili ako séria neúspechov a zlyhaní. Aby toho nebolo dosť, Kazachstan sa začal stavať na zadné a pýtať si za svoj Bajkonur vyšší nájom, čo viedlo geniálneho ruského prezidenta k záveru, že síce nemáme tam nahor čo strieľať, ale aspoň to hovno budeme strielať z nášho, ruského. Tak začali Rusi stavať svoj kozmodróm Vostočnyj za peniaze daňových poplatníkov a ako vždy v diktatúrach, aj teraz to skončilo gigantickou defraudáciou, nabalení sa mafie na vybrakovaných fondoch... a Vostočnyj je prázdny a nefunkčný. Na druhej strane Atlantiku (či Pacifiku) zasa súkromné spoločnosti dokončievajú recyklovateľné ťažkotonážne nosiče, ktoré vyvezú do kozmu náklad za zlomok ruských nákladov - a to zasa značí koniec ruským snahám byť dominantným taxikárom pre Západ. Aspoň čo-to, čo Rusi ponúkli svetu okrem ropy, plynu a najvražednejších zbraní histórie, končí. Do pár rokov bude Vostočnyj pravdepodobne múzeom na úrovni Černobylu a ožobračení ruskí dôchodcovia naň budú spomínať.

Armáda je na tom rovnako, len za väčšie peniaze. Letectvo, ktoré sa dnes orientuje na stíhačky piatej generácie (ďalej len 5G), Rusi nemajú, aj keď ich vyvíjali od začiatku 80. rokov. Suchoj Berkut, MiG 1.44, Suchoj PAKFA a PAKDA (bombardér) skončili fiaskom a vyparením sa miliárd dolárov do vzduchu. Keďže 5G lietadlá Rusi zúfalo potrebujú ale déngi ňet, prišli pred pár rokmi za Indami, aby ich podporili. Indovia sa chceli odstrihnúť od západných technológií ale zároveň držať dych s Čínou, takže ochotne nejakých pár miliárd dolárov do projektu naliali s tým, že ho budú spoluvyrábať. Chyba lávky, projekt dovyvíjaný nebol, požadované kritériá nedosiahol a niekoľkokrát sa omeškal, takže Indovia sa pred rokom stiahli. Rusi, typicky pre nich, vyhlásili, že na ich strane nie je chyba, oni len 5G lietadlo nepotrebovali, lebo majú najlepšie 4 a 4+ lietadlá na svete a to im predsa musí stačiť. Jasné, keď nemám na nový iPhon 7, tak si to môžem priznať alebo tvrdiť, že moja Nokia 3310 je tá najvyleštenejšia na svete. Aby ešte svoje konzistentné konanie o čosi skonzistentneli, tak okamžite ohlásili vývoj ďalšieho 5G lietadla, ktoré zasa dali do kríža Mikojanovej konštrukčnej kancelárii.

Vrtuľníky skončili tak akosi podobne, takže po veľkohubom ohlásení modelov 50 a 52 z dielní Kamova sa vyrobilo pár kusov (rozpočet “úspešného” hospodára nepustí) a aj tie boli uzemnené kvôli notorickému tvrdému pristávaniu (aj s mŕtvymi).

Tanky sú samostatná kapitola. Rusi boli pol storočia lídrami v tomto smere a budovali na povesti starých téčok. Ich tanky neboli síce dokonalé, ale boli lacné, relatívne ľahko opraviteľné a hlavne pre nich mala Moskva trvalé odbytisko u svojich vazalov ako aj u rozvojových nadšencov, prevažne diktátorov. Z tankov sa teda stal celkom dobrý exportný artikel do tandemu ropa-plyn a nič viac. Avšak aj tu zaviali vetry zmeny a prvá vojna v Iraku pred takmer 30 rokmi ukázala, že mať veľké množstvo lacných tankov je dobré, keď jeden kmeň černoškov bojuje proti druhému, ale proti najnovším tankom NATO je to len akási forma autogenocídy. Podobne na tom skončili ruské tanky, dokonca aj tie najnovšie T-90, v časoch čečenskej vojny, kde ľahli popolom celé pluky v boji proti pár stovkám pastierom kôz so skúsenosťami v guerilovej vojne. Tretie fiasko mali ruské (vlastne slovenské) tanky v druhej vojne v zálive, kde sa Saddámova armáda rozsypala za pár dní.

Rusi teda začali urýchlene doháňať vývoj tam, kde mali najväčšie medzery - v elektronike. Tank je síce pekná vec, ale keď ma nepriateľ vidí infračervenou kamerou a elektronika ma zaostrí dostatočne presne, tak som v kýbli, aj keď som sebefanatickejší. Takže za Putina sa spustil rozsiahly program modernizácie tankov T-72, T-80 a T-90, ako sa aj ohlásili nové programy Čierny orol a T-95. Tie skončili ako inak fiaskom, takže Moskva pre zmenu ohlásila úplne nový, supermodernovymakanostarwarsový tank Armata (presnejšie T-14, Armata je len platforma, na ktorej sa majú montovať rôzne nadstavby). Pôvodné čísla rátali so stovkami až tisíckami nových tankov, ktoré mali úplne nahradiť staré mašiny zo 70. a 80. rokov. Po mimoriadne bombastickom ohlase (“síce máme prd, ale pekne voňavý, takže to všetci počúvajte!”) prototyp zdochol na Červenom námestí a nepodarilo sa ho pol hodinu odtiahnuť. Ako vždy u Rusov, chyba zasa nebola na ich strane ale tankista údajne nebol poriadny tankista. Veď aj MacLaren nechá prezentovať svoj nový model nešoférovi, logicky, nie? V každom prípade ako vždy u báťušku Putina, aj teraz sa z tisícok tankov stalo 80 a nejaký úspech to kvôli dieravej peňaženke nebude. Ozaj, žeby im na to požičala India? (irony of). Aby bolo jasné, okrem možnosti montovať na korbe Armata rôzne veže (ja si nemyslím, že to je vo vojne nejaká brutal výhoda, ale zasa ani nie som ruský tankista), údajná nadčasovosť bola hlavne v tom, že v mašine bolo oddelené strelivo od vnútorného priestoru s posádkou. Čiže vlastne to, čo Západ má už 40 rokov. Toľko k tanku 26. storočia - v podstate nemá ktovieakú výhodu ani len oproti tankom o pol generácie starším, ale dokonca sa ani vyrábať nebudú, aj keď bátuška Voloďa sľúbili pred kamerami.

Rusko malo mnohé výrazné úspechy na poli ručných palných zbraní, väčšinou z dielní legendárneho Kalašnikova. Keďže Rusko ako nekonfliktný štát vyrába najvražednejšiu zbraň histórie už 70 rokov a nepriamo povedané práve ákáčko je jedným z dôvodov, prečo sú napríklad taká Afrika a Afganistan tam kde sú, musel najväčší vývozca smrti zapracovať - a pochlapil sa. Za tridsať rokov od rozpadu ZSSR vznikla taká mätež rôznych modelov, že sa v tom človek stráca, a dá sa povedať, že čo divízia Ministerstva vnútra alebo obrany, to iná zbraň vo vývoji a v malom nákupe. Samozrejme sa to muselo prejaviť aj na počte kusov, preto väčšina mašín nemala ani len toľko kusov na linke, aké číslo mala v označení. Otázkou tiež je, či má moderná armáda 21. storočia prezbrojovať síce staré, ale zato spoľahlivé sapíky zo 70. a 80. rokov - pri symetrickom konflikte by celé divízie pešiakov ruskej armády zmizli v paľbe inteligentných bômb z moderných západných stíhačiek ešte skôr, ako by zistili, aký model kalacha to vlastne majú v rukách. Celý projekt prezbrojovania Kalašnikovov preto príde na štýl Vostočného - nekonečný tunel s nulovým efektom na armádu, občanov, ale veľkým efektom na niečiu peňaženku. Holt, Rusko je bezodné.

Čo námorníctvo? Tu je to trošku prehľadnejšie. Prinajmenšom v tom, že sa tu neurobilo skoro nič, nerátajúc dokončenie pár ponoriek z osemdesiatych rokov a rozostavania niekoľkých ďalších trupov, na ktoré ale pravdepodobne nezostali peniaze a dokončia sa za čias Putinovych vnukov. Hladinové plavidlá sú na tom ešte horšie, čo je vtipnejšie v kontexte toho, že Francúzsko zakázalo predaj Mistralov federácii a Rusi napriek napínaniu svalov nové hladinové plavidlá proste nemajú. Skrátka geniálny Putinov plán - rozoštvať si proti sebe celý svet a potom kukať ako rektálny čípok zo zvieračov, že skrz sankcie nám nikto nechce nič predať (a my to nemáme vyvinuté). Putinovi (a 140,000,000 jeho poddaných ) to zjavne nevadí, pretože už sa nechal počuť, že Rusko si postaví vlastné lietadlové lode s nukleárnym pohonom (blue ocean navy), aké majú oveľa menšie mocnosti v niekoľkých kusoch. Najhoršie na tom je to, že Rusko nemalo na vlastnom území hlbokomorské doky a veľké krížniky a lietadlové krejzery sa stavali na Ukrajine.

Logická hádanka: keď Rusi nemajú skúsenosti s vývojom lietadlových lodí s nukleárnym pohonom, nemajú peniaze, životná úroveň im padá, inžinieri im buď utiekli alebo umreli od hladu/alkoholu a dokonca nemajú ani len dok, v ktorom by mohli takýto stroj postaviť (samotný dok by údajne stál porovnateľne ako jedna lietadlová loď), koľko lietadlových nosičov porovnateľných s USS Ronald Reagan sa im podarí postaviť? Odpoveď pre menej chápavých alebo trollov bude na 47 strane tohto blogu, v druhom riadku od vrchu.

Protilietadlové systémy sú podobné ako Kalachy, len v bledomodrom. Každý rok je oznámený nový typ PL-systému, každý má o čosi ejakulačnejšie označenie, len problém je v tom, že odberateľa nemajú a v praxi sa im ani raz neosvedčili. Nasadenie S-300 a Pantsirov v Sýrii sa ukázalo (ako inak) ako fiasko a celé batérie týchto systémov dokázali zostreliť za dva roky dve (2!) lietadlá, z toho jedno priamo ruské aj s 15 obeťami na palube (išlo naviac len o nákladné lietadlo, nie stíhačku). Podobne ako v rozprávke Harryho Pottera aj tu ide každý rok o nový Nimbus 2000, ale v rozprávke to aspoň fungovalo. V ruskej realite mi príde, že aj Lada Žiguli sa premaľuje novým lakom a vyhlásime, že to je supemoderná Formula 1, ktorá zlých Amíkov a Západ schová do vačku... Treba si proste uvedomiť, že tak ako Hitler ani Putin proste nemá žiadne Wunderwaffen, ktoré sú diametrálne lepšie ako nepriateľské. Hitler sa síce dostal do stavu, že posielal rakety na Londýn a Antverpy, jeho Schwalbe a Komet boli aspoň trošku lepšie ako ruské, americké a britské piestové lietadlá, ale to bolo v čase neuveriteľnej mobilizácie kapacít priemyslu a mozgov (a kapitálu). Rusi nemajú lietadlá lepšie ako americké 5G Raptory a Lightningy, nemajú tanky porovnateľné s Challengermi a Abramsami, nemajú vôbec žiadne lietadlové lode porovnateľné so Západom. Samozrejme, nemajú ani nejaké laserové kanóny, ktoré vyťahoval Puťko prednedávnom - nemal by ich začo vyvinúť a aj násobne bohatšie USA ich vyvíja len pomaly (hoci úspešne). A pritom je tu jedno pravidlo: čím nadržanejšie reči o Wunderwaffen, tým plytšia je realita a tým väčšia Potemkinova dedina za týmito prehláseniami je. Bush ani Reagan nemali potrebu ísť sa chváliť neexistujúcimi zbraňami, pokiaľ to nebolo súčasťou stratégie smerom na zmätenie vonkajšieho nepriateľa - ale týmito tlačovkami Putin akurát tak odrb*va domáceho prepitého otroka. V Rusku je to ale normálne, veď 70 rokov budovali komunizmus a svetlejšie zajtrajšky preto, aby skončili ako rozvojová krajina s latrínami miesto splachovacích hajzlov.
No a na záver poďme generalissima Putina aspoň trochu pochváliť. Nemohol predsa všetko len dokašľať a nespraviť nič, čím bude v budúcnosti známy, nie?

Presne tak. On dokonca jednu vec v armáde vážne zmodernizoval: zaviedol namiesto onucí ponožky. Názor si spravte sami, aj keď si myslím, že toto je asi jediná skutočne úspešná, do konca dotiahnutá vec Putina ako veliteľa armády (za dvadsať rokov bombastických tlačových konferencií).

Budúcnosť Ruska a Rusov

Upozornenie: je mimoriadne ťažké predpovedať, hlavne pokiaľ sa jedná o budúcnosť (o tom by vedeli hovoriť Edo Chmelár aj Jozef Banáš, niekedy aj Jozef Iľko). Preto je celý nasledovný odstavec len môj názor, ktorý som si spravil na základe doterajšieho vývoja federácie za čias neprekonateľného faraóna Vladimíra I.

1. Počet obyvateľov sa bude naďalej scvrkávať, pretože zlá ekonomická situácia, epidémia alkoholizmu, HIV a hlavne exodus každého, čo má aspoň niečo v hlave, k ničomu inému nevedú. Čo pánboh nedal na pôrodnosti, to dá Allah na imigrácií z Kaukazu a stredoázijských republík a Rusko sa bude pomaly ale isto islamizovať. Nižší počet daňových poplatníkov bude viesť k vymieraniu celých oblastí a nižšiemu výberu daní, čiže ďalšej kríze. A epidémie HIV a srdcovocievnych chorôb spôsobia, že sa nič nezmení a umierať budú relatívne mladí ľudia.

2. Ekonomika pôjde čoraz ďalej dolu vodou. Nato, aby sa z Ruska stala pokročilá krajina aspoň na úrovni Slovenska (nás beriem ako taký etalón priemernosti, žiaľ) muselo by mať ročný rast povedzme 5% po dobu dvoch dekád, bez recesií, prepadov, kríz. Až potom by sa začal znova zaľudňovať vidiek, znovu by sa začali vracať expatriáti, hlavne tí so vzdelaním a kapitálom. Lenže chyba lávky - ak je niekto napríklad v GB alebo USA/Nemecku, nemá záujem vrátiť sa do krajiny, kde vraždia ľudí pred bránami Kremľa, kde je nulová vymožiteľnosť zákona a kde majú koncentračné tábory pre gayov (Čečensko). Slovák v GB, ktorý už má Londýna dosť, ľahko oželie nižší plat, ale tu ho na ulici nezabijú Čečenci na príkaz Kadyrova alebo priamo Voloďu. Môže vás zabiť mafia ako v prípade Janka Kuciaka, ale nedeje sa to na dennej báze. Bavorsko alebo Škótsko sa asi neodtrhne od domovského štátu za cenu desiatok tisícok mŕtvych civilistov a zrovnaného Mníchova či Edinburgu. Ekonomiku teda investície a kapitál domácich emigrantov nezachránia.

Ropa a plyn, jediné významnejšie vývozné artikle najväčšej krajiny sveta, sa tak skoro nad 100 USD/bbl nedostanú, čo značí brutálnu dieru v rozpočte krajiny, ktorá nič nedokáže. Navyše Rusko má prostredníctvom sankcií ban na import ťažobných technológií - a to značí veľmi skorý výpadok produkcie ropy, prípadne rast nákladov na jej ťažbu. Pár rokov nazad Rusi a Exxon oznamovali s veľkou slávou spoločný projekt v oblasti Sachalinu, ktorý mal Japonsku a Južnej Kórei priniesť miliardy barelov ropy a stovky km3 zemného plynu, ale viete, tie sankcie... Exxon z projektu vycúval a Rusi proste technológie, ktoré nezabijú aspoň pol milióna ľudí, neovládajú. Obilie je síce ďalší exportný artikel a vždy, keď sa úroda podarí, Voloďa má tlačovku, nech aj podvyživený Ivan na Kamčatke je hrdý na svoju vlasť, ale zasa je to jedna jediná plodina v poľnohospodárskom sektore, ktorú majú Rusi na vývoz a všetko ostatné buď nemajú vôbec, v dostatočnom množstve alebo v dobrej kvalite.

3. Infraštruktúra je v Rusku veľmi zlá odjakživa, o čom by vedel svoje rozprávať Napoleon aj Guderian, a infraštruktúrne projekty sú istým typom lakmusového papierika, ktorý vám ukazuje rozvinutosť krajiny. Ak krajina nemá prachy, ako na prvom bude šetriť na cestách a modernizácii. Tým tam ale vzniká skrytý dlh, ktorý skôr či neskôr budete musieť (v Putinovom prípade niektorý z jeho nasledovníkov) vyriešiť za cenu stoviek miliárd USD. Je to ako v ČSSR - za 40 rokov vlády komunistov sa spravila sieť diaľnic, ktorú by zvládli v Michigane za dva roky a v dvojnásobnej výmere. Komunisti síce pošli na oboch stranách Moravy a ich nasledovníci (tiež komanči) sa s tým faktom brodia dodnes. A to sme dvojštát veľký ako v Rusku jeden okres.

4. Vojenské avantúry Voloďu Putinovie, ktoré mu priniesli zanedbateľné územné zisky za cenu desiatok tisíc mŕtvych, stoviek miliárd USD v lufte, vybrakovaných dôchodcovských fondov a rozvráteného Donbasu, majú ako bočný efekt totálnu izoláciu najväčšej krajiny sveta. Z Ruska sa stal proste ekvivalent dedinského bezdomovca a bitkára, či sa im to páči a či nie. Dokonca aj Bielorusko a Ukrajina ako geneticky a kultúrne najbližšie krajiny sa mu už nezvratne odcudzili - v jednom prípade aj politicky, v druhom prípade to čaká na smrť alebo nebodaj odchod miniPutina Lukašenka. Všetkých ostatných si už Rusko ako smradľavý bezdomovec odplašilo dávno. Budúcnosť je osamelá.

5. Rusko stratilo svoje veľmocenské postavenie v ťažkom priemysle, aerokozmickom priemysle a zbrojárskom sektore, pričom si trúfam povedať, že naveky. Vývoj nového typu bombardéru netrvá dva roky ako u Škodovky a nezožerie pár desiatok miliónov dolárov.

Armáda je síce stále početná nato, aby si trúfla na oveľa slabšiu (a predtým Rusmi deptanú) Ukrajinu či 50x menšie Gruzínsko, ale dnes nerozhoduje počet ale úroveň výzbroje, keď sa chcete rátať medzi veľmoci. Rusko stratilo dych nielen v armáde, ale veľmi skoro to bude aj v prípade kozmu, kde už nie je z ich strany čo ponúknuť. Kľúčové trhy v západnej Európe a USA čoskoro stratí a vlastný trh neexistuje. Budúcnosť ruského vojensko-priemyselného komplexu je bledá.

6. A čo vzťahy so susedmi? Sú buď zlé alebo ešte horšie. Pričom slabnúce Rusko značí trúfalejších susedov, prednostne Čínu. Rusi síce vlastným občanom ukazuje na západ ako na hrozbu číslo jeden, ale na ich územie im cez Amur neukazujú milióny Hanov, ani im lesy ďalekého východu nedrancuje zlé Anglicko. Čína má citeľne menšie územie ale desaťnásobok obyvateľov, ktorí sú síce rovnako ako v Rusku v žaláre národov a národností, ale je im lepšie pohnúť sa pod taktovkou nejakého Maa z Pekingu a vydobiť si východnú Sibír od Rusov. Nazad. Znovu. Ona totiž pôvodne Číne patrila, ale Rusko si ju privlastnila ešte za cárstva a má ju dodnes. Čo bráni Číne privlastniť si ju, ťažť tam čínske zdroje, čínske lesy, pestovať čínske obilie a zeleninu, chovať čínsky dobytok a hydinu? Iba fakt, že Rusko je napriek poklesu ešte príliš veľký súper a Čína napriek rastu ešte príliš slabý súper. Rast čínskej populácie sa rýchlo spomaľuje, ale krajina populačne rastie a rásť bude ešte dve dekády. Rusko už tri dekády klesá populačne a vojensky a teraz aj ekonomicky. Nič z toho nie je prípad Číny. Slabá infraštruktúra na východ od Uralu značí pre Rusko ohrozenie v prípade konfliktu, pretože nalodiť na vlaky tisíce tankov, BVP-čiek, nechať preletieť stovky stíhačiek (4,5-ej generácie, na rozdiel od nového čínskeho projektu) 5,000 km na východ je prúser aj pre rozvinutú krajinu s dobrou sieťou diaľnic a železníc. V prípade konfliktu na Amure by Rusi sťahovali vojsko celé mesiace - a toľko času by nemali. Ak sa má Rusko reálne niekoho v budúcnosti okrem vlastných islamistov a mafie báť, tak nech pozerá radšej na východ, nie na západ.

Záver

Vladimír Putin je bezpochyby typ politika, ktorého história zaradí do tandemu tragédov Maduro - Chávez - Mugabe - Kim, hoci mnohí naši slabšie duševne vyzbrojení sa v ňom (nie náhodou) vidia. Za dvadsať rokov vlády nielenže viedol štyri priame vojny so susedmi a tým si bývalých vazalov odplašil, ale ekonomika je podobne ako pred tridsiatimi rokmi zdevastovaná a trúfam si povedať že bez známok svetla na konci tunela. Pri vysokých cenách ropy a plynu síce znížil zadlženosť a spustil niekoľko veľkých (a väčšinou neúspešných projektov), ale akosi zabudol pozerať dopredu.

Putin nevyviedol krajinu z tragickej demografickej krízy, ktorá sa naplno začne prejavovať v rozpätí pár rokov (začnú vymierať silné povojnové ročníky). Za Putina sa nezlepšil priemerný vek dožitia obzvlášť u mužov a ten sa pohybuje na úrovni niektorých afrických krajín.

Putin je známy bombastickými tlačovkami, kde mu kladú otázky vopred dohodnutí herci a novinári, ale napriek silným rečiam o stave armády nedokázal reálne dostať vojsko do 21. storočia; naopak, tá zostáva zmrznutá na úrovni, kde ju nechali chodiace múmie Andropov a Černenko. Kvalita strojov vekom klesá, takže som presvedčený o tom, že o pár rokov im neopravované lietadlá začnú padať o to viac a podobne ako v Iráne budú musieť kanibalizovať stíhačky kvôli náhradným dielom.

Putin napriek preafektovaným tlačovkám nedokázal dostať Rusko medzi kozmickú špičku; naopak, jeho rozhodnutie postaviť vlastný kozmodróm rozbil akúkoľvek nádej na dostatočné financovanie výskumu a stiahnutie inžinierov nazad zo zahraničia.

Putin nevyžehlil vzťahy so svetom (a hlavne so susedmi), ako by sa patrilo na Štátnika. Miesto toho si systematicky každého poštval proti sebe a robí to doteraz. Jeho okupácia Krymu, nelegálne pseudoreferendum, porušenie Budapeštianskej zmluvy, okupácia Donbasu, zostrelenie MH117 nad Snižnim, plynová karta v rukách, to všetko z neho spravilo primitíva na úrovni kolubmijských narkobarónov a nikto jeho ani jeho krajinu nebude brať seriózne ešte dekády.

Putin sa aj v rámci svojej krajiny musí javiť ako mimoriadne aktívny zlodej a mafián. Brutálne predražené a stratové olympijské hry v Soči, zbytočný a predražený most na Krym, ktorý vystavali za doslova ukradnuté dôchodcovské fondy, pričom samotných sporiteľov sa nikto nepýtal - ako za čias Tretej ríše (vtedy sa to volalo arizácia).

A na záver: Putin za dvadsať rokov bačovania sa dostal k obrovským miliardám prostredníctvom akcií Gazpromu a ďalších spoločností, ale na úkor miliónov bežných Rusov. Aj preto sa dá povedať, že Putin bude jednoznačne jedným z najhorších prezidentov histórie ak nie priamo najhorším - a alabastrové busty, pompézne vyhlásenia a tlačovky, zinscenované besedy s ľuďmi, umelo robená aura okolo jeho hlavy, nič z toho ho v očiach histórie a ďalších generácií Rusov aj nerusov nespraví lepším.

Ján Valchár

Ján Valchár

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Svet je plný podnetov a plný inšpirácií. Rozhodol som sa, že na niektoré z nich zareagujem. Chcem písať o postrehoch, dnešných témach, veciach, ktoré ma bavia. Mám rozsah od biológie a histórie až po politiku a ekonomiku. Nápadov mám viac ako dosť, tak ich chcem hodiť do pléna aj vďaka sme-blogu. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu