Fatamorgána menom globálne otepľovanie Nr. 5: Čo nám naprorokovalo Sme.sk

Autor: Ján Valchár | 9.8.2019 o 18:28 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  77x

Cena Bitcoinu narástla. Po tvrdom páde, ktorý nasledoval po šialenej bubline (20.000 USD za pár kilobytov ničoho) sa o ňom prestalo rozprávať.

I tak sa v diskusiách stále zjavovalo niekoľko nadšencov (v podstate len tragédov, ktorí do toho naliali šialené prachy v očakávaní, že BTC prekoná 100.000 USD do konca 2018 a hanbili sa to priznať). Téma BTC bola na rok a pol prakticky mŕtva. Až donedávna, keď nakrátko prehupol cez 10.000 USD/BTC. To sa zasa vyrojilo niekoľko géniov, ktorí už-už vedeli, že to malo prísť - a budú to vedieť do ďalšieho prepadu, kedy sa zasa bude v Sme.sk písať o niečom hodnotnejšom, ako pár elektrónov za tisíce dolárov.

Ale to nie je jediná sezónna téma, ktorá trápi Smečko. Podľa zbežného prehľadu má tento portál zjavnú koreláciu medzi vonkajšou teplotou (odborník by povedal počasím) a kadenciou alarmistických článkov o globálnom otepľovaní (pardon, o globálnej zmene. Ja si na tú postupnú zmenu povinného označovania asi nezvyknem). Čím je vonku teplejšie, tým “zasvätenejšie” články o tom, ako niekde štrajkovalo narušené dievčatko a aký ohlas to dosiahlo, koľko sobov umrelo na Špicbergoch a v akej miere za to môže oteplenie, koľko Gigaton ľadovca sa roztopilo a koľko kvadriliónov utečencov sem prišlo a hlavne príde, vychrlí autorský kolektív Prokopčák - Balogová - Podstupka - Tkačenko do éteru. Netreba sa zaoberať nebodaj obsahovou stránkou ich výplodov - ani jeden nemá prírodovedecké vzdelanie a preto sa netreba báť, že by ich články mohli byť snáď prínosné a plné faktov. Čítanosť denníka a reklama si vyžadujú klikanosť, takže stačí, keď každý článok bude mať bulvárny nadpis, scifi-postapokalyptický rozmer a tragický tón. To tú čítanosť a klikanie zabezpečí.

Poďme sa teda pozrieť na zbierku hoaxov za posledné dni, kedy teplota dosahovala nad 30°C, na svete sa neudiala žiadna tragická vojna, akciové trhy sa nezrútili, Severná Kórea sa neodzbrojila a IQ Andreja Danka stále nedosiahlo kvocient cvičeného foxteriéra (iné témy väčšinu čitateľov ani nezaujímajú).

https://domov.sme.sk/c/22185021/slovensko-ako-sever-grecka-klimaticka-zmena-je-tu.html?ref=w_hlav_spr

(článok z 8. augusta, autorka Daniela Hajčáková).

Do konca storočia sa u nás môže otepliť o dva až štyri stupne Celzia.Áno, zasa. Je síce pravda, že ani jedno z proroctiev za posledných 50 rokov nevyšlo, ale práve preto tam je stopercentný rozptyl a podmieňovacie slovko “môže”. Na druhej strane, stopercentný rozptyl je ešte stále dobrou správou v porovnaní s tým, že bežné správy nás zahlcujú správami typu “V Európe môže nastať nová doba ľadová, pretože sa kvôli globálnemu otepľovaniu zrúti Golfský prúd” až po “Oteplí sa o 8°C do konca 21. storočia”, čo je rozptyl proroctva v rangu cca 16°C (tam už je extrémne ťažké sa netrafiť. Skúste si podať tiket Barcelona - Chelsea v štýle “alebo vyhrajú, alebo prehrajú, alebo to skončí remízou”). Skutočne ani Arthur C. Clark, ba ani majster postapokalyptckej scifi, Čechoslovák Šaňo Ač by nedokázal tresnúť predpoveď, že by snáď na Zemi malo byť o 80 rokov 12.000°C alebo mínus 273,16 (aj keď u toho druhého nie som si úplne istý).

“Nápor utečencov je taký veľký, že azylové centrá ich nezvládajú” a “Od roku 2015, kedy utečenecká kríza vrcholila a na brehy Európy sa preplavilo milión ľudí, počty emigrantov výrazne klesli”.

Pani Hajčáková asi nedokáže pochopiť, že v 2015 bola väčšina utečencov v Európe zo Sýrie zmietajúcej sa v brutálnej občianskej a náboženskej vojne a do Európy sa nepreplavovali cez Stredozemné more z Afriky kvôli klimatickým zmenám, však? Assadov krvavý režim, ešte krvavejšia krátka vláda ISIL-u má sotva čo spoločné s nejakým oteplením v Afrike alebo oteplením celkovo. Pani Hajčáková si dokonca ani nevšimla (nechcela všimnúť?) že odvtedy napriek tonám propagandistických článkov počet utečencov klesol...napriek údajne najhorúcejšiemu roku 2017, ešte horúcejšiemu roku 2018 a ešte rekordnejšiemu 2019 (ten síce neskončil, ale už začiatkom druhého polroka sa vie, že bude najhorúcejší. Ako vždy.).

Celkovo budí tento článok ten najhorší dojem čo sa týka novinárskej práce - autorka zjavne nerozozná pojmy od dojmov a mieša jablká s hruškami, čím ale nebudí dojem, že treba urýchlene riešiť klímu ako skôr jej osobné vzdelanie.

Autorka tam zároveň cituje Milana Lapina, guru slovenských klimatológov. O tom ste už asi počuli, dosť často býva citovaný v rôznych článkoch. Jeho názory na klimatickú zmenu sa dajú zhrnúť do troch bodov: a) je zle

B) Bude horšie

C) Kto tomu neprikyvuje ako teľa je mimo

Lapin zároveň znova opakuje tú istú chybu čo každý pavedec: extrapoluje niečo donekonečna a tvári sa, že to je vedecké. “Dnes je v Afrike 1,3 mld. ľudí, ale do konca storočia to bude 4,4 mld. a teda katastrofa. Samozrejme, že nejaká extrapolácia je zlá, pretože africká pôrodnosť chvalabohu klesá až na výnimky takmer všade - čo je podstatné, tak v najľudnatejších krajinách ako Etiópia, Nigéria, Egypt aj Južná Afrika. Zároveň všade narastá HDP, takže pribúda stredná trieda, ktorá nemá potrebu migrovať, a ubúda tých vážne chudobných, podvyživených, pre ktorých je migrácia často jediná možnosť ako nezahynúť od hladu. Keďže efektivita poľnohospodárstva na väčšine územia Afriky je biedna, nevidím dôvod, prečo by pri dnešnej výmere pôdy (teda bez ďalšieho odlesňovania) kontinent nemal 4+ mld ľudí o 80 rokov uživiť. Navyše, či sa nám to páči alebo nie, Európa, Severná aj Južné Amerika a rozsiahle časti Ázie aj Oceánie vymierajú alebo čoskoro vymierať budú. Krajiny ako Kolumbia, Japonsko, Nemecko, Rusko, Irán, GB, Francúzsko a Brazília začínajú mať peak v počte obyvateľov, takže aj taká Brazília ako jeden z najväčších a najľudnatejších štátov môže mať o dve-tri dekády demografickú krízu a teda bude otvárať imigrantom z Afriky náruč doširoka (a teda Afrika bude časť tých 4,4 mld. duší “exportovať”.

V roku 2015 požiadalo o azyl na Slovensku 330 ľudí.Práve na tomto čísle vidno, že emigrácia nie je podmienená klímou ale skôr ekonomickými faktormi. Keby vám horelo pod zadkom, nebudete sa tlačiť takmer výlučne do Nemecka a Švédska, ale radi zakotvíte hocikde, kde nestúpa hladina morí, nie je katastrofálne sucho, je dostatok vody atď. Mám rád články, kde dá autor nejaké tvrdenie a následne si ho sám vyvráti - nie je to síce profesionálne, ale to od redaktorov sme.sk nemožno v prípade tejto témy čakať...

Len v roku 2017 (z toho roku sú posledné dostupné údaje) pribúdal na celom svete každé dve sekundy jeden človek nútený opustiť svoj domov pre konflikty alebo prenasledovanie.Pod článkom o katastrofálnej zmene klímy to je mimoriadne zábavné čítať.

Odhaduje sa, že do roku 2050 bude musieť svoj domov pre suchá, cyklóny, požiare či záplavy opustiť od 150 do 200 miliónov ľudí. Vlani ich bolo podľa údajov UNHCR 16 miliónov.Keďže do 2050 je 31 rokov a 31 x 16 je zaokrúhlene 500, vychádza mi z toho, že alebo bol minulý rok mimoriadne zlý (nebol), alebo autor článku nevie rátať (dosť možné) alebo je to číslo 150-200 mega vycucané z prsta (najpravdepodobnejšie).

Napríklad obyvatelia Marshallových ostrovov v Tichom oceáne riešia, či zostať, alebo či utiecť pred vodou. No, dať ako príklad klimatických utečencov ľudí, ktorí nikam neutekajú, je také blbé, blbšie, klimatické. Opačným príkladom je napr. Sťahovanie národov v 5. - 6. storočí n.l., kedy prepad globálnej teploty vyhnal milióny ľudí a tí vyvrátili Rímsku ríšu z koreňov. Milióny ľudí zahynuli pri obrane hraníc, epidémii Justiniánovho moru, hladomoroch, kmeňových zrážkach. Rýdzou zhodou okolností podobný scenár nasledoval až po roku 1300 - to bol povestný nástup malej doby ľadovej, kedy podobne ako 900 rokov skôr Európa krvácala a počet obyvateľov klesal o desiatky percent. Poznáte prípad, kedy oteplenie viedlo k podobnej devastácii? Ak hej, napíšte mi, ja som nič také nenašiel.

Na Marshallových ostrovoch žije 53-tisíc ľudí. A vo veľkom odchádzajú do Spojených štátov amerických.samozrejme, nebude to tým, že tých 153.000 obyvateľov býva na ploche tretiny Bratislavy (v podstate ešte menej, keďže veľká časť súostrovia sú neobývané atoly), HDP na hlavu sa blíži Letanovskému mlynu (je dokonca za Džibutskom a Kamerunom) a krajina prakticky nemá možnosť uživiť svoju populáciu. Bude to asi tým, že do konca storočia sa oteplí o 1,5°C. Iste, ako inak.

Pri globálnom oteplení o dva stupne môže stúpajúca hladina morí ovplyvniť 49 miliónov ľudí.Hm. Nerozumiem jednej veci. Keď Holanďania v Nizozemsku dokázali vybudovať poldre a úrodnú pôdu už pred 700 rokmi, prečo to akože nedokážeme my dnes, v časoch atómovej energie, bagrov, GPS a železobetónu? To ako vážne si niekto myslí, že hladina morí stúpne zo dňa na deň tak, že vláda USA evakuuje New York a Miami niekam do Wyomingu? Holandská vláda spadne na zem v záchvate plaču miesto toho, aby v rozpätí mesiacov (nie 80 rokov, ale mesiacov) zodvihla hrádze o povedzme 30 cm?
Obrovské šťastie, že John Fitzgerald Kennedy nežil v dobe klimatológov a sme.sk. Pravdepodobne by jeho cieľom nebolo dostať posádku na Mesiac, ale uvažoval by nad tým, ako vybudovať bunkre proti pádu našej obežnice, alebo volačo také.

Nie, ak stúpne hladina o tých pár desiatok cm za necelé storočie (AK!), tak je to ten suverénne najmenší problém na svete aj pre chudobné krajiny ako Bangladéš alebo Nigéria, nieto ešte pre ekonomických gigantov ako Holandsko, Taliansko alebo USA. Mimoriadne planý poplach, Daniela.

Nedostatok vody a hlad pre dlhotrvajúce suchá môžu vyvolať nepokoje a konflikty.Neboj, to kvôli suchu na blízkom východe sa na územie Slovenska dostali plody neolitickej revolúcie. Zasrané autá a priemysel - už pred 7.000 rokmi!

“Vedci už klimatickú zmenu spojili aj s ničivým a neprehľadným konfliktom v Sýrii.” Isteže hej. Pred 7 rokmi, keď vznikala v Tunisku arabská jar (prapôvodca sýrskeho konfliktu), tak to bolo preto, že v Sýrii sa menila klíma, však? Nebolo to kvôli tomu, že v Sýrii mali všetci plné zuby alávistického diktátora Assada, ktorého nikto nevolil a dostal sa k moci ako syn predchádzajúceho vládcu. Nemalo to nič spoločné ani s tým, že v Iraku baasovské a zahraničné jednotky sunnitov bojovali proti šiitskej vláde a Amíkom. Skutočným dôvodom boli topiace sa sýrske ľadovce, prudko stúpajúca hladina Stredozemného mora a vymierajúce púštne medvede okolo Damasku (irony of).

Neviem, ako budú ľudia reagovať na to, keď sa do Európy doplaví nie milión, ale desať miliónov migrantov za rok“ Neviem ani ja. Ibaže ja ani nevidím dôvod, prečo by sm desiatky miliónov ľudí mali chodiť (ale zasa od Lapina nečakajte nejaký fakt).

Aj slovenskí hydrológovia a meteorológovia hlásili v júli alarmujúci stav sucha. Na Záhorí v horúcom lete voda z kohútikov iba kvapká. S vodou v studniach sa musí šetriť.” Kto by bol povedal, že v lete bude sucho? Môže zato klimatická zmena, alebo len autorka nemá snahu si naštudovať aspoň základné historické fakty? Asi to druhé...

Pre extrémne sucho v roku 2017 hlásili poľnohospodári výpadok tržieb 40 miliónov eur. Pozriem si google: Slovenské poľnohospodárstvo očakáva v roku 2017 pokles o 1%. Aha. Jednopercentný prepad je niečo katastrofálne, iste.

Poľnohospodári musia investovať veľa peňazí do závlahových systémov.Chcel by som byť Danielou. O tom, že sektor poľnohospodárstva potrebuje závlahy, aby ste mali pravidelnú a stabilnú úrodu, vedeli už starí Sumeri. Na našom území to boli Rimania (v oblasti Petržalky) a neskôr stredovekí roľníci. Ale zasa tí nemali Piáno, takže nemali sa ako vzdelávať...

Nedá sa to porovnať s vyľudňujúcimi sa dedinami v Indii, kde poriadne nepršalo aj tri roky, či napríklad s kenskými Masajmi, ktorí v čase extrémneho sucha častejšie vymieňajú svoje malé dcéry za štyri či päť kôz.No, to menenie detí za kozy nebude tým, že proste Masajovia to tak robia stovky rokov. Podľa mňa za to môže nejaký hokejkový graf či nebodaj dymiaci komín vo Vojanoch. A samozrejme, naše červené mäso!

Mimochodom, India je obrovská krajina, ktorá o cca štyri roky bude mať rekordný počet obyvateľov v histórii akejkoľvek krajiny. Koľko tisíc ľudí z tých 1,4 mld. muselo opustiť svoje domovy a naopak, koľko stoviek miliónov ľudí za posledné dekády sa dostali zo stavu drastickej biedy a chronickej podvýživy do stavu strednej triedy, kde smrť ani choroby od hladu nehrozia? India má tuším prvé miesto v náraste počtu obéznych ľudí (ak si to pamätám dobre, údaj je starý cca 8 rokov). Je to tiež následok klimatickej zmeny?

A nasleduje Martin Jakubec slovenskej “vedy”, Jozef Pecho: Suchá môžu byť do konca storočia na Slovensku dlhšie a prichádzať častejšie. Klíma sa u nás môže ponášať na juh Balkánu alebo sever Grécka.
Istotne vám ako prvé udreli dve slová: môžu a môže.

Toľko k Pechovi a zloženiu každého jedného jeho článku. Skúste si od neho nechať poradiť, kto vyhrá ďalší zápas a máte veľkú šancu vyhrať - len stavte prosím na opačný team, OK?

V porovnaní s obdobím rokov 1961 až 1990 sa na Slovensku môže otepliť 

koncom storočia sa táto hranica vnímania extrému môže posunúť

Problémy teda môže mať väčšina slovenských lyžiarskych stredísk

(Hajčáková) “Presúva sa aj hmyz či vtáky a spolu s nimi aj choroby.Daniela, mám pre teba novinku: vieš, že slnko vychádza ráno a zapadá večer?

Toľko dva poznatky z učiva základnej školy, môžme ísť ďalej.

“Horúčka dengue, malária aj západonílska horúčka, infekcie typické pre severnú Afriku, Indiu či juh Európy sa posúvajú viac na sever. No taká malária, donedávna bežná aj vo Fínsku a na Sibíri, sa príliš ďaleko na sever asi neposunie.

Prípady západonílskej horúčky, akútneho horúčkovitého ochorenia a bolesťami hlavy, svalov, kĺbov či brucha, už hlásili aj zo Slovinska, z Rakúska či Maďarska, jeden prípad potvrdili aj na Slovensku.  Samozrejme ju dostali bežní občania na výlete po Tatrách a sade Janka Kráľa a nie dovolenkári z Afriky, že? Keď cestujete niekam do Egypta alebo na Zanzibar a prinesiete si odtiaľ miestne svinstvo, je to jasný dôkaz globálneho otepľovania, ako inak. A keď Indiáni vymierali na bežnú chrípku a nádchu privezenú niekde z Anglicka, to bol zasa dôkaz globálneho ochladzovania, usudzujem na základe tejto “logiky”.

Severnejšie z oblasti Stredozemia sa sťahuje aj pradiar obávaný.  Hej, keďže je autochtónny v našich pásmach už minimálne stovky rokov, tak to bude takisto jasný dôkaz globálneho otepľovania. Autorka by musela googliť aby zistila, že tento druh objavili okolo druhej svetovej vojny dokonca vo Švédsku a Dánsku - ale keď ho nájdu na Záhorí, je to katastrofa porovnateľná s potopením Maršalových ostrovov (rozumej: vôbec nijaká; jedná sa len o bulvár a palcové titulky).

Na toaletách v piešťanských kúpeľoch sa zas objavil šváb americkýTen našťastie neprišiel s turistom alebo nahradil voľnú niku po ľadových medveďoch. Aspoň pán farár hovorili... Ozaj, v Prahe majú aj pandu a v Dvore Králové aj antilopy. Jasný dôkaz posunu klimatických pásiem!

na cesty sa dočasne púšťajú len tie autá, ktoré najmenej znečisťujú životné prostredie” Iste, keď pustíte dieslák na cestu, oteplí sa o ďalší stupeň. Keď ich ale necháte doma, začne snežiť. Aspoň takto mi pripadá toto riešenie - ale znova sa opakujem, klimatológia je už pár dekád paveda a preto nečakajte v nej logiku.

Do zoznamu krajín, kde aspoň raz v histórii...” Ja si pogooglim, nech mám pocit, že dokážem niečo viac ako Daniela:

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_extreme_temperatures

Vidím tam veľa rekordov spred pár rokov, prevažne ale v rozvojových krajín, kde takpovediac teplomer spoznali relatívne nedávno (aby som nebol obvinený z rasizmu, myslím to ako “sieť meteorologických staníc bola riedka a až posledné roky sa zlepšila”,  rozumeno?). Poďme si ale pozrieť tie európske krajiny:

Slovensko rekord: 2007. Už 12 rokov starý.

Čechy: 2012.

Maďarsko: 2007.

Ukrajina: 2010.

Rakúsko: 2013.

Človek by povedal, že keďže tento rok, rok predtým, aj ten o rok skôr boli najteplejšie, že proste tie rekordy budú recentné. Nie sú, hoci GB, Francúzsko a Nemecko skutočne namerali rekordy tento rok (podľa tabuľky).
Ale čo sa nám snažia natlačiť klimatológovia do hlavy, že severské oblasti sa budú otepľovať prudkejšie ako juh (prečo, vysvetlím nižšie). Poďme teda nato:

Fínsko: 1999 (20 rokov nazad, viac ako čokoľvek v strednej Európe).

Nórsko: 1970. To som nebol ani na svete.

Švédsko: zhodná teplota 1933 a 1947. To ešte ani moji rodičia.

Island: 1939. Detto.

Litva a Estónsko: 20+ rokov staré rekordy, jediná výnimka je Lotyšsko, 2014.

Dánsko: 1975.

Náš severný sused: 1921.

A perlička na záver: Írsko: 19. storočie!

Takže znova mi to nejak nevychádza - otepľuje sa sever prudšie ako juh, či neotepľuje? Univerzálne premostenie zo strany klimatológov býva v štýle “To je počasie a nie klíma.”  A tak to očakávam aj teraz :)

A na Lomnickom štíte namerali 17,5 stupňa Celzia, rekordnú teplotu od roku 1951” Škoda, že nezačali merať o dekádu skôr, keď Skalnaté pleso úplne vyschlo (1940).

Klíma sa na Zemi menila vždy, zmeny však mali prirodzené príčiny. Hm, myslím, že toto bola pre ľudí, ktorých vyhubila pandémia moru počas ochladenia v 6. a 14. storočí, významná útecha. “Bože keď už umieram od podvýživy, aspoň ti ďakujem, že ten hlad nie je antropogénny!”

Boli pomalé a teploty sa menili len o niekoľko desatín stupňa Celzia za storočie.Iba žeby nie a teploty kolísali razantnejšie. Ale načo fakty, v náboženstve sú neprípustné.

Počas posledných sto rokov sa klíma globálne oteplila o zhruba jeden stupeň CelziaDaniela, len prosím ťa neuvádzaj aj to, že predtým prepadla o vyše jeden stupeň za dekádu. Vyznelo by to úplne inak!

Už to nie je klimatická zmena, ale klimatická kríza.Katastrofa! Ľadových medveďov je viac ako 2x navyše oproti 70. rokom, kedy malo prísť ochladenie! Kataklyzma, Holandsko stojí! Deštrukcia, pandémia hladu nenastala už stovky rokov! Hrôza a des, malária sa úspešne poddáva na väčšine územia! Tragédia, India, Etiópia aj Brazília sú potravinovo sebestačné!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Prepáčte, nechal som sa uniesť fantáziou...

Práve CO2 sa zo skleníkových plynov na otepľovaní podieľa asi polovicou.Iba žeby Daniela nemala o téme ani šajnu. Približne 40 - 70% príspevku k skleníkovému efektu má vodná para (prečo nebojujeme proti nej?), CO2, inak extrémne potrebný plyn, sotva štvrtinu. Metán asi jednu desatinu, zvyšné plyny sú zanedbateľné.

A teraz takový voříšek: na severe je menej pár (mrzne tam) ale približne rovnako CO2. Tým pádom by na severe mal byť vplyv CO2 na oteplenie podstatne viditeľnejší ako niekde v trópoch či povedzme v lete u nás. Inými slovami, nárast teplôt kvôli nárastu hladín CO2 by mal byť prudší.
Ako to je ale v reále? Prečítajte si odstavec ohľadom teplotných rekordov v strednej a severnej Európe...

Napríklad pred rokom 1800 to bolo len okolo 280 ppm. A bolo to tak dovtedy celých 12-tisíc rokov. Aha. 12.000 rokov zo 4,5 miliardy je... ehm, nechce sa mi to počítať. V podstate nič. Čosi vyše milióntiny.

Len na okraj: z denného prehľadu obsahu CO2 v atmosfére vychádza, že je o 1 ppm CO2 menej ako minulý rok presne v tento deň. No povedzte, kde to má logiku, aby Co2 medziročne poklesol bez toho, aby ste vynechali červené mäso, ha?

Prípadne urobíme také opatrenia, že sa koncentrácia CO2 v atmosfére udrží pod hranicou 450 ppm,“ vysvetľuje Lapin.Tak benchmark je 280 ppm alebo 450? Prečo práve to? Prečo nie 500 či 600? Dnes sa to k 450 blíži a nič sa nedeje (okrem jedného mexického švába na piešťanských hajzlíkoch a jedného pavúka, ktorý žil za druhej vojny vo Švédsku a potom sa odtiaľ presunul vysoko na sever, k Malackám).

Zasiahnuť sa malo už pred tridsiatimi rokmi, hovorí Pecho. CO2 sa totiž v atmosfére drží dlho, aj niekoľko storočí až tisícročí. Ak by sme aj všetky emisie vypúšťať okamžite prestali, otepľovať sa bude ešte ďalších 50 rokov, vysvetľuje klimatológ. Pri takýchto výrokoch chápem, prečo sa vymyslela skratka LOL.
Takže fosílne palivá sa v rastúcej miere spaľujú od konca 18. storočia. Vtedy nasledoval strmý pokles teplôt, ktorý skončil niekedy po americkej občianskej vojne. Napriek nonstop rastúcemu trendu vo fosílnych palivách, mimo iné aj rope ako novému zdroju CO2, teploty orientačne od druhej svetovej vojny klesli. V 70. rokoch začali rásť, a to veľmi, veľmi pomaly - jedná sa o desatiny stupňa za cca 50 rokov. Posledné roky rast akosi ustrnul; máme sneh, snehové vleky, mráz, polovica krajín Európy nevie, čo to značí pojem teplotný rekord, inde sa rekordy dorovnali alebo jednorazovo prekonali o desatinku stupňa, napriek predikciám, že dnes nebudú ľadovce a Sahara skončí niekde pri Neapole. Ale Pecho už teraz vie, že aj keby sme zastavili produkciu CO2, ďalších 50 rokov bude teplota stúpať...

Jožko, budúci týždeň idem na štyri dni na vykopávky - mám si zobrať kraťase alebo pulóver? Jaj, prepáč, na týžden predpovedať to nejde, lebo to je počasie. Presnejšie to ide na 50 rokov, lebo to je klíma... Zoberiem si teda na nálezisko kraťase aj pulóver... Mám to ja teda Pech.

“Oteplenie o 1,5 stupňa namiesto dvoch do konca storočia môže znamenať trikrát menej ľudí vystavených extrémnym teplotným vlnám či o desať centimetrov menší nárast hladiny mora.” Na toto prišli preboha ako? Kryštáľová guľa, či klimatický model za stomiliónový grant?

Celý článok od Daniely Hajčákovej je fraška a kompilát apokalyptických kázní v štýle Kuffu. Jednotlivé odseky si navzájom odporujú (viď príklad klimautečenci, ktorí neutekajú pred klímou). Ako perlička: v jej článku som 15x narátal slovo môže/možno mimo bežného použitia vo vetách.

Chcete vedieť, aká bude o sto rokov klíma? Hoďte si mincou, bude to presnejšie a informatívnejšie ako Danielin kompilát Pechovych, Lapinovych a jej samých výrokov.

V ten istý deň sa objavil článok od Matúša Krčmárika https://svet.sme.sk/c/22177972/youba-sokona-ipcc-klima-klimaticke-zmeny-rozhovor.html?ref=w_hlav_spr

V tomto článku sa venuje podpredsedovi Medzinárodného panelu pre klimatické zmeny, Youbovi Sokonovi. Ak ste o tomto pánovi nič doteraz nepočuli, nevadí, ani ja. Vygoogliť o ňom niečo konkrétne je mimoriadne ťažké, hoci na stránke Future Climate Africa má CV, z ktorého sa dozviete všetko a vlastne nič. Ani po istom pátraní som sa nedozvedel, či má pán prírodné vzdelanie alebo je napríklad železničiar ako jeho predchodca Pačaurí, ktorému nevadilo na panike a falšovaní dát zbohatnúť, hoci hlásal striedmosť. Sokona podľa svojho CV má neskutočné skúsenosti z vedenia rôznych projektov v Afrike, len teda nebol schopný dodať jeden jediný tento projekt menovite. Samozrejme, že ako každý aktivista je v tuctoch rôznych organizácií, ale pravdepodobne ste ani o jednej nepočuli. Nezabudne zdôrazniť, že je “globálnou postavou”, aj keď aj Google mal problém nájsť o ňom niečo relevantné.

Tak ale teraz koniec ad hominem, poďme k rozhovoru (neplatím si Piano, takže reagujem na neúplný článok):
”Svet sa oproti predindustriálnej ére oteplil o 1°C” Samozrejme, ako každý pravý klimaalarmista zabudne povedať B, a to, že tesne pred industriálnou érou nastalo výrazné ochladenie, ktoré viedlo k desiatkam miliónov mŕtvych kvôli hladomorom, vojnám, epidémiám. Rozvoj populácie, pokles frekvencií vojen a epidémií paradoxne nastal v tom krutom oteplení o jeden (!!!) stupeň Celzia za dvesto rokov priemyselnej revolúcie. Napriek cca pätnástim rokom svojho záujmu o túto tému som sa nedozvedel, prečo práve predindustriálny level CO2 a teploty je tým benchmarkom, ktorý máme sledovať pri ranných modlitbách ako svätý grál. Prečo nie je benčmarkom niečo o dva stupne Celzia vyššie pričom by väčšina sveta mala dve úrody ročne miesto jednej, a namiesto stoviek Eur ročne na vykurovanie by sme nepotrebovali kúriť vôbec alebo len výnimočne?
Tak dozvedieť sa odpoveď na túto jednu otázku je môj osobný svätý grál, zatiaľ nedosiahnutý. Snáď ale do konca storočia...

Pochádza z Mali a tam miestnym ľuďom netreba vysvetľovať, že sa klíma mení, každý deň to vidia okolo sebaHej, napríklad vtedy, keď si uvedomia, že pásmo Sahelu sa za posledné dekády zbavilo neobývateľných oblastí a tam, kde celé desaťročia nežil nik, len nomádi, dnes sa sťahujú obyvatelia späť. Inak, rád by som stretol nejakého Malijčana a položil mu otázku: “Inčučuna, vieš, čo je globálny rozvrat klímy?” prípadne “Kedy podľa teba zaplaví Benátky a Amsterdam?”

Niekedy sme vídali na Sahare sneh, dnes už nie Skvelé. Sahara je presne to, kde si predstavujem pravidelný sneh ako normálny stav. Vy tiež?

Ale teraz si trochu pogooglime. Zadám do vyhľadávania “sneh na Sahare” a výjdu mi roky 2008 a 2007 ako dva roky po sebe, kedy sneh na najhorúcejšom mieste sveta naozaj napadal. Takže Sokona hovorí, že kedysi sneh padal, teraz nie, a ja nájdem hneď predošlé dva roky po sebe, kedy ho tak nakydalo do pol koňa, ako sa vraví u nás na kopaniciach.

Nejako mi to nevychádza...

Buď teda Sokona nevie o čom hovorí, alebo vyslovene klame. Vyberte si sami.

Teraz dám do googlu “snow on Sahara” a na nasledujúcej stránke https://www.geographyrealm.com/often-snow-sahara-desert/ je rozuzlenie Sokonových tvrdení: na Sahare síce dva predchádzajúce roky po sebe snežilo, ale predtým 37 rokov nie. Celkovo sa tu uvádzajú tri zaznamenané prípady snehu, z toho jeden bol pred 40 rokmi, v časoch, kde Sokona ťahal za sebou gumeného káčera supa a dva prípady tesne pred týmto rozhovorom. Mne z toho vyplýva, že Sokona ako rodák z tej oblasti otvorene klame a zavádza čitateľov. Na druhej strane, je podpredsedom IPCC, ktorá svojou pravdovravnosťou preslávená nie je a práve jej práce spravili z klimatológie pavedu na úrovni astrológie alebo teológie. Ľadovce roztopené do roku 2035 2350, hokejkový graf, ktorý bol vypracovaný na príklade jednej borovice vyselektovanej z pol stovky, obrátené hokejky, zatĺkanie pôvodu informácií výmyslov, samocitovanie, samovyšetrovanie, selekcia vedcov zúčastňujúcich sa na správach atď. robia z tejto organizácie niečo na úrovni ministerstva propagandy tretej ríše - neustupujeme, len skracujeme front; túto vojnu začali západné mocnosti, nie my; my sme chceli iba mier...

(Otázka redaktora) “Prekonali sme už pri klimatických zmenách bod, z ktorého niet návratu? Existuje vôbec taký bod?” Neviem ako vy, ja som sa priamu odpoveď na inak jasne položenú otázku nedozvedel.

Ukazuje sa, že je veľký rozdiel medzi 1,5 stupňom a dvoma stupňami Hm, možno som menej chápavý, ale z odpovede mi to jasné nie je a dokonca ani neskôr som sa nedopátral po nejaký argument...

V súčasnosti je teplota vyššia o jeden stupeň, dôsledky na ekosystém a život vidíme už teraz. Tak to áno. Posledný veľký hladomor bol v 19. storočí (nerátam druhú svetovú vojnu a rôzne socialistické diktatúry, tam bol hladomor iným pomenovaním budovania svetlých zajtrajškov) a posledných cca 150 rokov svet niečo podobné nezažil - ale presne toto je obdobie, odkedy sa oteplilo (skončila malá doba ľadová). Inak na svete rozdiel nevidím - Holandsko stojí na suchej zemi, ktorú vyrvali moru v hlbokom stredoveku, Benátky prednedávnom museli zrušiť premávku typických gondol, lebo kanále vyschli, Bangladéš je väčšia ako pred sto rokmi, rovnako ako Nigéria alebo pobrežie USA. Pobrežné mestá Škandinávie a Nemecka za sto rokov narástli o pár cm, čo je viac, ako stúpla morská hladina.

Obrovský rozdiel tak bude znamenať aj posun na 1,5 stupňa.” Aký?

Uvidíme obrovské zmeny v biodiverzite Takže posun o 1°C za 150 rokov neznačil nič negatívne, ale posun o ďalšieho 0,5°C za necelé storočie už bude mať drastický dopad? Ale čo... Ozaj, ako sa prejaví zmena biodiverzity? Prehrejú sa žaby, ľadové medvede, stromy, ľudia, dobytok, obilie? Zasa som sa nedozvedel nič, len nejaké všeobecné žvásty. Žvásty, ktoré počúvame tak 3.000 rokov, odkedy sú náboženské myšlienky podchytené písomne. Samozrejme, nemusím rozoberať, ktorá náboženská predpoveď kedy v histórii vyšla, však?

Musíme zmeniť spôsob využívania pôdy – poľnohospodárstvo aj lesné hospodárstvo, zmeniť život v mestách, dopravu aj priemysel. Pri energetike musíme čím skôr začať s dekarbonizáciou sektora.Ako v tom vtipe s blbečkom pri pokazenom autobuse: “Ja viem čo tomu autobusu je, ujo šofér: Je pokazený!”
Zasa nepovedal nič, len že treba zmeny. To ale chceli komunisti, fašisti, ranokresťanskí panovníci, ranoislamskí kalifovia, Óm Šinrikjó, jehovisti, hippíci, SME-SD, Matovič, Salvini aj priemerný trinásťročný puberťák s jeb uhrami na tvári a tričkom Zóna A za desať Eur. Každý chce zmeny, pretože človek je od prírody tvor nespokojný a chce sa mať lepšie. Čo to ale zmena je? Vyhladíme ľudí? Pošleme 7,5 miliardy ľudí do jaskýň? Odučíme ich (nasilu) jesť mäso? Prestanú cestovať a kvôli tomu sa zrúti zásobovanie, cestovný ruch, priemysel, ekonomika ako taká? Sokona zasa nepovedal nič, len nejakú všeobecnú hovadinu, ktorá má povedať všetko, ale reálne nepovie nič. Populizmus najhoršieho rangu. A ešte je zato platený z verejných zdrojov.

Do roku 2030 musíme znížiť emisie skleníkových plynov o 45 percentNo comment.

do roku 2050 musia byť úplne na nule.Toto je jasne na kazajku a netreba sa tým ani ďalej zapodievať.

ale negatívnymi emisiamiFu, počul som už všeličo, ale negatívna emisia ešte nie. Ja nie som žobrák, ja som negatívny milionár. Ja nie som podvyživený anorektik, ja som len negatívne obézny. Ja som nezamrzol, ja mám iba negatívny úpal. Ja nie som panna, ja som iba negatívna pobehlica.

Niekedy sa nedokážem čudovať, čo klimatológovia a trebárs aj taký kpt. TomTom dokážu bez minutia oka vyprodukovať a ešte sa s kamennou tvárou čudujú, že im ani Google translator nerozumie. Emisia je predsa niečo, čo vyprodukujeme/vypustíme napr. z komína. Vieme z komína/fabriky/čističky/výfuku pustiť niečo negatívne? Viete z kohútika dostať záporné množstvo vody alebo zjesť negatívne množstvo stravy (OK, keď sa prejete alebo prepijete alkoholom, dá sa to, ale toto nie je ten kontext).

Ako vedec vidíte, že na stole sú všetky dôkazy o klimatických zmenách Zvláštne je, že ako vedec, ktorý vidí všetky dôkazy, musí ale otvorene klamať. Zvláštne je aj to, že IPCC, ktorá vidí všetky dôkazy, musí vytvárať hoaxy, klamstvá a vyfabrikované nonsensy ako na bežiacom páse. Ako povedal Einstein, keď ho malo vyzvať sto najvýznamnejších fyzikov v diskusii: “Je mi jedno, koľko ich bude. Ak by mali pravdu, postačí len jeden.”

Tak prosím, človeče, čo videl sneh na Sahare pravidelne a teraz ho nevidí: daj aspoň jeden dôkaz. Jediný. Potom uveríme a nebudeme ako neveriaci Tomášovia. Aj centrála jehovistov prestala tuším na trinásty alebo sedemnásty raz zverejňovať zaručene potvrdené predpovede koncov sveta, pretože im to už bolo trápne. Je snáď IPCC niečo ešte menej seriózne ako sekta jehovistov?


Je.

(Krčmárik) “na stole sú všetky dôkazy o klimatických zmenách, ale politici povedia, že tomu neveriaNie, milý Matúš. Nikto nespochybňuje, že klíma sa mení. Len pre tvoje info: nikto nespochybňuje, že klíma sa mení už štyriapol miliardy rokov.

Nemáš začo, Matúš. Aj nabudúce.

Každé nešťastie chodí v trojici, a preto aj Sme.sk musí dať za 24 hodín tri katastrofické články z pera ľudí, ktorí o téme nemajú šajnu. Takže do tretice https://komentare.sme.sk/c/22185712/nestrasime-situacia-je-naozaj-vazna.html?ref=w_hlav_spr

(Beáta Balogová, šefredaktorka portálu)

Lenže zvečniť tie desiatky tisíc druhov, ktoré ročne vyhynú Pani Balogová, poprosím Vás o menný zoznam aspoň stovky druhov (menej ako percento Vami uvádzaného počtu) druhov, ktoré vymreli za rok 2018. Odvteday prešlo vyše sedem mesiacov, myslím, že ich zoznam ste mali čas vypracovať alebo sa poň dopátrať. Tak čo, beriete? Ak dokážete verejne uviesť čo len tú stovku druhov vymretých za minulý rok, normálne Vás budem brať ako etalón kvalitnej, faktami podloženej žurnalistiky a nebudem váhať ani nad Pianom.

Ale nebojte, ušetrím nejaké tie Eurá mesačne za vaše nepodložené, donekonečna prežúvané trápnosti bez štipky faktu. Ja sa na Vás nehnevám, scifi mám rád...akurát kvalitné. Za to si doplatím. Vaše články na túto tému nie sú ani prínosné, ani kvalitné, ani zábavné. Skôr len smutne podtrhujú klesajúcu kvalitu žurnalistiky na Slovensku. Nedáva mi to zmysel - kvalitne napísaný článok vám prinesie skôr dobrý ohlas ako niečo na úrovni Nového času. Jediné, čo mi z toho vyplýva, že celá suita redaktorov Sme.sk má asi nejakú normu, ktorú musia počas leta splniť, aby dostali zaplatené. Alebo na druhej strane je možné, že táto téma je taka “ožehavá” a frekventovaná, že stačí večer po siedmom pive skompilovať dvadsať viet, doplniť do nich pár kľúčových slov (oteplenie, CO2, musíme zmeniť, červené mäso, klimautečenci, všetci zomrieme, ľadové medvede, Gréta povedala so slzami v očiach, morská hladina pri Komárne, Tatry bez ľadovcov a podobne) a máte istotu, že výplata ďalší mesiac na účet pípne.

Klimatická kríza je nespochybniteľná oblasť, kde musíme aktívne chrániť život.  Fu! Pri troche fantázie sa snažím dôjsť nato, aká je tá “nespochybniteľná oblasť, kde sa aktívne chráni život”. Priznám sa, nerozumiem tomu. Cestná doprava nie je nespochybniteľná oblasť, kde treba aktívne chrániť život? Lekárstvo je spochybniteľná oblasť, alebo nebodaj pri ňom chránim život pasívne? Normy na stavbu domov by som zaradil kam, medzi aktívne alebo pasívne, spochybniteľné alebo tie nespochybniteľné oblasti? Mám intenzívny pocit, že ani sama autorka tejto formulácie nechápe, čo vlastne chcela dať bielym na čierne.

Časť z nich bude musieť žiť v podmienkach, v ktorých my sotva vydržíme zopár dní. Au. Ako v mraze? Alebo teple? Alebo v kupé vlaku? Priemernej slovenskej nemocnici? Hladovke? Nerozumiem, ale nevadí, očividne ani autorka.

A to, či niekomu chýba denná dávka červeného mäsa, oblečenie, ktoré nikdy neoblečie, iba kúpi, tri autá na rodinu, víkendové výlety lietadlom a more pet fliaš, bude len banalitou. A tí, ktorí sa do tej budúcnosti narodia, sa za nás budú hanbiť, že sme sa týchto banalít ťažko vzdávali. toto je najkrajšia časť celého článku. Stavím sa sto ku jednej, že autorka

A) je červené mäso na úrovni vyššej ako 90% svetovej populácie,

B) Nedopestuje si ho sama

C) Nekupuje výlučne domáce/miestne suroviny

D) Má auto, čo je luxus pre väčšinu obyvateľov planéty

E) Pije nápoje z PET fliaš

F) Nemá dve či tri sady oblečenia vo svojom šatníku, ale násobok tohto čísla, čiže množstvo, ktoré má väčšina populácie pre celú rozvetvenú rodinu.

Nevadí, prednostne s týmito číslami robte niečo VY!

Inak fascinuje ma táto “logika”: chcete, aby ľudia nemali hlad? Tak nejedzte! Lebo rprečo dostať obyvateľov Somálska do štádia, že si aj oni dovolia mäso, keď je jednoduchšie odoprieť mäso tým, čo ho majú, že? Komunisti to robili zhodou okolností presne takto... len k blahobytu to neviedlo, žiaľ.

Budú sa hanbiť aj za to, že politici, ktorých sme volili, nevnímali klimatickú krízu ako najväčšiu výzvu Presne tak. Načo riešiť vojny a následný terorizmus a hlad v rozvojových krajinách, teda niečo, čo je hmatateľné a viditeľné (dokázateľné) každý deň. 50 rokov priemyselnej klimatológie (od neskorých 60. rokov, kedy sa predpovedala nová doba ľadová až po dnešnú dekádu, kedy mala byť - ale nie je - otvorená severná morská cesta a zaplavené Holandsko) reálne nevyšlo z kuchyne klimapredpovedí NIČ a znova nič. Ľadové medvede prekvitajú ako celé stáročia nie. Počet hladujúcich obyvateľov strmo klesá a pred 4 rokmi samotná OSN prehlásila, že na Zemi je viac obéznych ako hladujúcich ľudí. Holandsko, Benátky a Florida nie sú zatopené, hoci dávno mali byť. Pralesy nezmizli. Netrpíme smädom ani tropickými chorobami. Napriek štvor- či päťciferným číslam ohľadom vyhynutých druhov reálne nevieme dokázať jediný príklad zrýchlenia miery prirodzeného vymierania, a ani jediný druh vymretý kvôli zmene klímy. Výnosy obilnín celosvetovo prekonávajú rekordy a miliardy ľudí sa za tri dekády, kedy už mali vykapať od hladu, prešli z jednotvárnej, extrémen chudobnej výživy k niečomu, čo sa bliži európskej kuchyni (z pohľadu výživovej hodnoty).
samozrejme, je čo doháňať: ale pozor, Balogová tých zvyšných 700 miliónov hladujúcich neberie ako problém číslo 1, tým je váš šatník, vaša dovolenka, vaše auto a váš šniceľ na tanieri. Lebo veď začem búkvy, vsjo jásno. I keď klimatológovia NIKDY nevedeli trafiť ani to, čo sa stane o desať rokov, storočná predpoveď im naisto výjde - a potom bude zle!

Štvrť na dve. Vyhladol som. Idem su dať ten šniceľ. Modlím sa, aby som tým neohrozíl nenarodené deti, desaťtisíce druhov ani tatranské ľadovce.

Dobrú chuť, redaktori sme.sk.

 

Edit: keď som začal písať tento blog, narátal som tri články o zmene klímy za 24 hodínn (ôsmy august). Reálne je ich osem, plus deviaty je o deň starší. Ten nenapísal nik iný ako spomínaný Čechoslovák a klimatológ Alexander Ač, ktorý kedysi zaspamovával blog na sme.sk svojimi apokalyptickými nočnými morami. Mimo iné prorokoval tretiu svetovú, vyhynutie medveďov, vyhynutie kanadských lesov, vyhynutie motýľov, zoznam skrátim: prorokoval vyhynutie všetkého ostatného) a ropný zlom plus ceny ropy niekde nad 200USD/barel. Samozrejme, postupom času sa z jeho bloogv veda a technika stala kategória Zábava, takže so sklonenou hlavou po cca tristo pokusoch prestal s blogmi. Šano is ale back, a tak len rýchlo k jeho článku https://komentare.sme.sk/c/22184557/niekolko-viet-k-dezinformaciam-o-zmene-klimy.html

(text preskočte, hoci sú autori traja, nepíšu vlastne nič). Prečítajte si zoznam signatárov výzvy prezidentke Z. Čaputovej. Je ich 70, z toho vedcov sotva polovica. Medzi nimi zjavne prevažujú klimatológovia, teda  "vedci" a environmentalisti. Signatári sú tiež spisovatelia beletrie, filmári, organizátori študentských klimatických protestov (!), hudbníci, kazatelia, riaditeľ národného parku, kasteláni, architekt, lekár, záhradná architektka, pár ľudí s ťažko zatriediteľnou škatuľkou "aktivista" , politológ aj poslanci. 
Medzi vedcami som našiel experta na íly, docentov elektrotechniky, ornitológa aj biofyzičku.

Bože môj. Len nech sa tam nepodpisujú nebodaj meteorológovia, znalci historickej klímy alebo biológovia. To by sme sa nebodaj dozvedeli aj niečo k téme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kočner písal Zsuzsovej o sledovaní Sulíka a Rajtára chcel dostať do basy

Ďalšia časť Kočnerovej komunikácie potvrdzuje výpoveď Petra Tótha.

Kalavská sa vzoprela Ficovi, Smer jej návrh nepodporí

Ministerka predloží stratifikáciu len ako obyčajný zákon.


Už ste čítali?