reklama

Keď vedu robí Hollywood

Tak sa nám počas uplynulého augusta znova nadelilo panikárskych, pseudovedeckých prác viac ako hríbov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Keďže jún, júl a august sú najteplejšie mesiace roka a zároveň okrem stožiaru a (dlho predpokladaných) dôkazov ohľadom Ficovej a Kočnerovej spolupráce nie sú žiadne novinky, kvantita klimačlánkov sa zvýšila, hoci kvalita je v nedohľadne. Poďme sa znova pozrieť nato, čo nám uhorková sezóna dala.

1. Na Špicbergoch vykapali soby (kvôli klimatickej zmene).https://svet.sme.sk/c/22178144/na-spicbergoch-nasli-dvesto-uhynutych-sobov-vedci-vinia-klimaticku-zmenu.html

Človek by povedal, že výskumníci našli celú dvestočlennú čriedu, ktorá proste vykapala od hladu na jednom mieste. Nuž, ale z článku vyplynulo, že vlastne je to výsledok sčítania na celom súostroví Svalbard. To je medzi rečou veľké ako Slovensko a ešte kus Moravy, takže rozmýšľam nadtým, aká je to katastrofa, keď za celú zimu na území 62,000 km2 zahynie dvesto kusov kopytníkov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo je ešte trápnejšie: v článku je len medzi riadkami napísané, že za 30 rokov sa počet sobov na ostrovoch zdvojnásobil, a to na 22,000 kusov.
No ja teda neviem. Takže klimatická zmena (pozor, zvieratá sa údajne nedostali k tráve kvôli ľadu, takže už nie globálne otepľovanie, ale zmena!) môže začo? Zato, že sa počet zvýšil o krásnych 100% za tri dekády, alebo zato, že ich počet klesol o nepredstaviteľné 1% počas jedinej zimy? Ako to je pre sme.sk typické, redaktor nemá šajnu o téme, pretože inak by nedokázal tragickú udalosť udať v jednom riadku s faktom, že soby sú tam vlastne premnožené. Inými slovami ako podobný príklad: ľudstvu sa darí príliš zle, preto narástalo z jednej miliardy na 7 miliárd. Mimochodom, podobné vymieranie postihlo aj ľadových medvedíkov a tiež ich počet narástol o sto percent. Načo logika, dogma nepustí. Taký sob by z toho bol jeleň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stupeň môjho vystrašenia: 1 Thunberg. * Keď si rozbijem na ľade hubu, zvalím to na horúčavu.

2. Pavúky budú ešte hnusnejšiehttps://tech.sme.sk/c/22195031/klimaticku-zmenu-mozu-prezit-najma-agresivne-pavuky.html

Aha. Klimatická zmena nejakým záhadným spôsobom dokáže prinútiž pavúky, aby boli toxickejšie. Potom dokonca dokážu svoje smrtiace vlastnosti preniesť na mladé. Ako? To sa z článku nedozviete, ale veď o to predsa nejde, stačí, že sme napísali nový hoax.

Ja teda neviem. Podľa mňa zemepisná šírka nemá nič spoločné s jedovými vačkami pavúkov ani prenášaním jedových alel na mladé. Dokonca ani nemám pocit, že by bolo nejaké pravidlo, že čím teplejšie, tým jedovatejší je pavúk alebo akýkoľvek iný živočích. V oblasti Austrálskych púští aj pralesov žijú mimoriadne jedovaté druhy, ale nepovažujem austrálsku púšť za nejako extra teplejšiu ako napríklad arabskú či africkú púšť, vy hej?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nasledujúci link je z Encyclopedie Britannica a pojednáva o deviatke najjedovatejších pavúkov na svetehttps://www.britannica.com/list/9-of-the-worlds-deadliest-spiders

Je tam niekoľko druhov z tropických oblastí. Ale čo je zaujímavé, pár druhov je z USA až Kanady a jeden zo Stredomoria, ktoré v mojom ponímaní nie je práve trópom. Kde som urobil chybu, keď som tam čakal všetko druhy od rovníka?

Stupeň môjho zdesenia: dva Thunbergy. Keďže nemám doma klímu, budem mojich vlastných hajzlových pavúkov ovievať a dávať im nanuky. Keď ma pokúšu, budem OK.

3. Chlieb bude drahý, lebo klímahttps://tech.sme.sk/c/22193330/ako-klimaticka-zmena-ovplyvni-leto-v-europe-horucavy-i-dazde-mozu-trvat-tyzdne.html

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemecko prišlo vlani kvôli klimatickej zmene o 15% pšenice (minulý rok, nie tento). MOŽNO bude hento, MOŽNO bude totok, MOŽNOŽE bude ono.
Jediné čo som sa nedozvedel z článku je jedna vec: keď bude teplejšie o 1 alebo trebárs aj 3°C a zima (teda obdobie vegetačného pokoja v Nemecku) sa skráti, ako to, že úrody bude menej? Ja som si doteraz myslel, že teplejšie podnebie všetkým plodinám svedčí viac ako baltická klíma, ale asi som ako poľnohospodársky inžinier menší kápo ako klimatológovia...
Ako vždy, v článku sa nakoniec dočítate (podobne ako pri soboch), že v Nemecku bolo vlani sucho (to aj u nás) a že to s klímou nemá spoločné nič. Sucho, podobne ako prílišné vlhko, sa proste opakuje a napríklad taký rok 2010 pršalo de facto nonstop. Výpadok úrody o 15% oproti roku predtým je proste extrémne bežná vec, preto sa robia už celé desaťročia strategické rezervy plodín, ktoré tieto výkyvy vykrývajú. Mimochodom, na Slovensku sa na ne vážnejšie siahalo v tridsiatich rokoch, čiže pred 80 rokmi, keď bolo sucho ďaleko, ďaleko horšie ako dnes (a agrotechnika ďaleko primitívnejšia). Čo bolo na vine vtedy, spaľovací motor od Kolbena a Daňka?

Stupeň môjho zdesenia: nula celá päť Thunbergu. Pšenica oteplením porastie aj na svere Slovenska.

4. Už aj Samo Marec spochabel:https://komentare.sme.sk/c/22188233/takto-bude-vyzerat-koniec-buducnosti.html

(článok je čiastočne pod Pianom, takže ho samozrejme nečítam celý).

Samo nám dáva príklad budúcnosti z Afriky. Konkrétne Egypt tam súperí so Sudánom, Južným Sudánom, Keňou a Etiópiou o vody Nílu. To je možno fakt - mojou otázkou je, že či kvôli zmenám klímy tečie dole Nílom menej vody, viac vody tieto krajiny potrebujú alebo či trpia kvôli zlému hospodáreniu? V podstate to z článku nevidieť, preto v podstate len doplním to, čo tam životne chýba: tieto krajiny sú všetky (aj s Egyptom ako najvyspelejšej z nich) rozvojovými krajinami, teda krajinami s malou mierou industrializácie. Každá krajina má nejakú diktátorsko-vojenskú nedávnu minulosť a ich infraštruktúra je biedna. Je v Níle vody málo na spotrebu týchto krajín? Rozhodne nie, Níl je gigantickým zdrojom vody; naviac obrovské množstvo obyvateľov Egypta žije v delte rieky, kde je vody logicky dostatok (slanej). Problémom týchto krajín teda je neschopnosť narábať s vodou, napríklad morskou alebo odpadovou. Taký Izrael investoval do vodnej infraštruktúry miliardy dolárov a každý liter vody sa tam zrecykluje niekoľkokrát - a to nemá na svojom území žiadnu významenjšiu svetovú rieku ani významné sladkovodné jazero (o zrážkach nehovoriac). Problémom je teda niečo iné ako tvrdí Samo Marec.

Ďalej nám spomína izraelsko-palestínsky konflikt ako konflikt o vodu. Neviem ako Samo, ja mám ale pocit, že keď arabáčom dopravíte trebárs aj Gabčíkovo, problémy budú mať vždy. Preľudnené pásmo Gazy s tromi miliómi ľudí na území veľkosti Bratislavy je priamo na brehu mora; západný breh Jordánu má vody dosť. Kde je teda problém? Rozhodne nie v židovských bazénoch.

Stupeň môjho zdesenia: nula Thunbergov. Prímorské krajiny majú malé investície, nie málo vody.

5. Grétka, Grétka jede:https://svet.sme.sk/c/22190043/aktivistka-thunbergova-sa-vydala-na-dvojtyzdnovu-plavbu-do-new-yorku.html

Apoštolka zdesenia a jediná osoba, ktorá dokázala svojou mentálnou poruchou oblbnúť viac ľudí ako Charles Manson na Spahnovom ranči (a to je už vcelku úspech) vyrazila v boji za klimatickú rovnováhu anemrhaniezdrojmi do USA. Samozrejme, ako typická environmentalistka, nešla tam peši/na bicykli/na kanoe, ale jachtou, čiže symbolomskromnostiprepychu a luxusu. Nevadí nám, že Malizia II, ako sa jachta volá, je vo vlastníctve šľachtického rodu (skromnosť ako vyšitá) a pri jej poskladaní vznikli desiatky ton odpadu. Nevadí nám ani to, že v New Yorku vlastne holka nič nedokáže a len si svoju menejcennosť pofúka ďalším ničnehovoriacim detinským príhovorom.

Hm, ale to, že s ňou v rámci boja proti emisiám musela letieť 6-členná posádka lietadlom (!!!) je už trošičku vážne cez hranu... Grétka totiž bojuje proti lietaniu lietadlom (je to hyperemisné) a v rámci jej naivného boja sa teda predalo o šesť leteniek navyše.


Stupeň pokrytectva: 10 Al Goreov.* Nabudúce nech demonštruje za vegánstvo brokovnicou v bažantnici, bude to rovnako kóšer.

6. Roztopený ľadovec, ktorý sa neroztopil:https://tech.sme.sk/c/22189007/druzice-ukazali-co-zostalo-po-ikonickom-islandskom-ladovci.html

Áno, palcový titulok nám hlása, že nejaký ikonický ľadovec sa roztopil. Vcelku sa vyznám do islandskej geografie, ale teda o tomto ľadovci som nikdy nepočul, takže mám isté pochybnosti, žeby bol natoľko ikonický (ale zasa aj skutočne ikonický islandský gejzírGeysirv podstate vychladol a svoje meno a ikonickosť preniesol na neďalekýStrokkur, čo si mnohí turisti neuvedomujú a chvália sa fotkami z “pravého” Geysiru).

Okjokull, ako sa tento ľadovec volal, prišiel o príponu -jokull(ľadovec) a už ho oficiálne volajú len OK. V rámci slovnej hračky natočili o ňom dokumentNot OK, kde samozrejme zvaľujú jeho zmiznutie na dnešné klimatické zmeny.

Lenže, čo sa ďalej nedozvieme? Ľadovec nezmizol, iba sa zmenšil. Síce citeľne, ale zmenšil. Pred sto a viac rokmi mal plochu neuveriteľných 16 km2 (toneuveriteľnýchje irónia), čo je v porovnaní s najväčším ľadovcom Vatnajokull (8.100 km2) beznádejný zlomok. Island má veľkú čať povrchu pokrytú ľadovcami, za čo vďačí nielen blízkosti k pólom, ale hlavne tomu, že jeho povrch pokývajú pomerne vysoké hory (kde ľadovce ležia). V článku tradične Mr. Beňo píše, že do roku 2200môžeIsland prísť (samozrejme kvôli AGW) o všetky ľadovce. Neviem si zasa na druhej strane predstaviť, aké oteplenie by muselo nastať, aby sa roztopili ľadovce vo výške 1.000+ m. n. m., ale klimatológovia iste majú nejaký model, ktorý im to podchytí a potvrdí (hovorím model, nie realita. Tá modely aj klimatológov dlhodobo ignoruje).

Len na okraj: ohľadom exľadovca Okjokull som si pogooglil a nórska a poľská Wikipédia podáva zaujímavé údaje: 1. ľadovec existoval cca 700 rokov

2. mal hrúbku cca 50 m

3. dnes má hrúbku okolo 15 m (na neexistujúci ľadovec vcelku dosť, čo poviete?)

4. topiť sa začal pred 130 rokmi.

A teraz spravím nadprácu, resp. prácu za pána Beňa: 700 rokov je doba, ktorá zhruba korešponduje s nástupom malej doby ľadovej. Čiže je pravdepodobné, že v časoch dynastie Sturlungovcov, uprosted stredovekého klimatického optima ľadovec vôbec nepoznali (to klimatické optimum je epocha, o ktorej existencii nikto nikdy nepochyboval, dokonca ani proxy dáta nie, ale v modernej klimatologickej literatúre je spochybňovaná ako mýtus, pretože tri storočia teplejšie ako je dnešok nehrá do báchorky ohľadom dnešnéhoantropickéhopôvodu klimatických zmien, nebodaj otepľovania). Keďže písomné pramene z obdobia osídľovania Islandu sú skúpe, je dokonca možné, že pred rokom 1000 n.l., to jest pred klimatickým optimom, jeho predchodca tam niekde stál a dnešný Okjokull je len jeho reinkarnáciou - ale chápte, že toto je len moja špekulácia. Okjokull je na dohľad od Reykjavíku, ktorý bol založený v 9. storočí Ingolfom Arnarsonom, prvým oficiálnym obyvateľom krajiny - je možné, že na ľadovec istej veľkosti sa Ingolf pozeral a jeho prapravnuci už nie.

No a samozrejme, približne 130 rokov nazad malá doba ľadová končila a teplota sa globálne zvýšila (žeby spaľovacie motory/mäso/letectvo? Grétka by nám to vysvetlila...). Čo sa stalo s nižšie postavenými, menšími ľadovcami? Ustúpili, ako sa logicky dá očakávať. Kto to na Islande riešil vtedy? Nikto, každý nato kašľal. Lenže vtedy bolo vtedy a terazky som major; dnes je každá panika okolo ľadovca mimoriadne vítaná, a tak z Okjokullu sa stal iba Ok, vďační panikári mu odhalili plaketu ako memento pre ďalšie generácie a senzácia je ako šitá pre Beňa.

Stupeň ohrozenia: nula Thunbergov. Žiadna ikona sa neroztopila. Neroztopilo sa prakticky nič.

7. Hmyz vymiera a je to hrozné!https://tech.sme.sk/c/20680788/ekologicky-armagedon-v-nemecku-rapidne-mizne-hmyz.html (a ďaľšie linky)

Hmyz je extrémne stará skupina hmyzu v porovnaní s cicavcami, vtákmi a podobnými triedami živočíchov. Prežil veľké vymieranie na konci karbónu, keď vymreli niektoré jeho archaické skupiny, kolaps karbónskych pralesov, K-T vymieranie, P-T vymieranie, kedy si to život na Zemi skutočne “odsral” a prežil všetky doby ľadové. V skutočnosti väčšina druhov živočíchov patrí práve hmyzu a pri náhodnom výbere zo zoznamu druhov máte takmer stopercentnú šancu, že trafíte práve hmyz alebo pavúkovca.

Až doteraz. Hmyz sa dostáva na pokraj vymierania a čoskoro život ako taký dostane ranu. 80% hmyzu sa niekam vyparilo a nikto nevie kam. Bez hmyzu nebudeme mať med, úrodu a lastovičky. Katastrofa.

Až nato, že nič z toho nie je pravda.

Odkiaľ sme dostali dogmu, že nebyť domácich včiel, ktoré sú skutočne na ústupe, nebude úroda? Väčšina plodín je vetroopelivá, takže majú včelu na háku asi ako ja mám na háku hlbokomorské ryby. Pšenica, kukurica, ryža a cirok proste domácu včelu nepotrebujú.

Čo iné plodiny? Strukoviny sú preApis melliferapríliš komplikované a nedostupné a musia vyhľadávať inú spoločnosť - divé včely, muchy, čmeliakov. Ovocné stromy sú naozaj milovníkmi včiel, no nezávisia iba na nich. Prečo sme teda svedkami ústupu včiel? Otázkou je, či to je ekologický problém alebo skôr stav, keď včelári starnú a mladá generácia nemá záujem o toto inak prácne hobby (kedysi som včeláril, viem o čom hovorím). Včela mala byť mätená mobilnými signálmi, čo sa ukázalo ako hovadina, potom ju mali zabíjať pesticídy, lenže tie sa používali vo väčšej miere za komunistov a včiel bolo viacej. Áno, máme parazitov a mor, ale včelár dokáže zmnohonásobiť počty rodín za jedinú sezónu, bez ohľadu na predchádzajúce epidémie. Nebudem sa hádať, môj názor je, že sa nejedná o krízu včiel ako skôr krízu včelárov.

Čo ale ostatný hmyz? Podľa jednej panickej štúdie spred nedávna namerali 80%-ný ústup populácie hmyzu (!) na staniciach v Nemecku. A tu je ten problém - bola to jediná štúdia, na základe ktorej Nemecko vyčlenilo peniaze na ďalšie skúmanie (inak matrica v ekológii úplne typická).

Minulý rok sa podobná panika objavila v Portoriku, kde bol prepad údajne až 96%-ný (!!!) a samozrejme ho prisúdili nárastu teplôt. Podľa vedcov sa tropický hmyz nedokáže prispôsobiť zmenám teploty... Hm, rozmýšľam, či sa podľa klimatológov nemala zváýšiť teplota skôr na póloch ako v trópoch, ale asi to je jedno. Klimatológ má proste vždy pravdu, len musí vždy dodatočne poopraviť svoje predchádzajúce tvrdenia. Neviem ako pokračuje štúdia, ale autor tam panikársky povedal, že kedysi videlveľamotýľov a terazsotva nejakých... Proste “veda” v praxi.

V tomto roku sa vedci zamerali na “výskum” prepadu počtov hmyzu a zistili alarmujúce zistenia - na základe googlenia. Samozrejme, keď si dáte do googlupokles, hmyzu, prieskum,dostanete články, ktoré hovoria o poklese hmyzu na základe prieskumov, ale nie reálny stav množstva hmyzu na svete či niektorom danom mieste. A presne toto bola obrovská kritika “prieskumu” zo strany entomológov a biológov. Celá štúdia bola zmetená zo stola pre jej zaujatosť a nevedeckosť, čo ale nerobí vrásky na čele redakcii sme.sk a ďalších plátkov. Prebraté články a nezodpovedné papagájovanie 40%-ného vymierania druhov hmyzu počas nasledujúcich dekád (“možno, môže”) bolo okamžite vedcami atakované ako nesmierna blbosť (je známych len sto druhov hmyzu, ktoré vymreli, a aj to je otázkou, či len nie sú skryté ako veľká časť doterajších akože vymretých druhov). 40% známych druhov hmyzu by tvorilo necelé tri milióny druhov - taká miera vymierania tu nebola od čias dinosaurov, ale to “vedcom” z Krefeldu a Portorika zjavne nevadí a s pokojnou tvárou to hocikde napíšu. Granty rozkvitnú.

Aká je realita? Ak by poklesli stavy hmyzu o 80%, okamžite by sme to zbadali na prepade hmyzožravých vtákov a pavúkov. Bývam na vidieku, blízko stretávania sa borovicového lesa, bukového lesa, polí, mestečka a mokrých lúk. Nnemám dojem, že v Bratislave a okolí Malých Karpát, kde sa väčšinou pohybujem, by bola lastovička či križiak niečo zvláštne a vzácne. Tento rok som mal tú česť vidieť viac chrústov a roháčov ako za životsúhrnne- ale asi sa hýbem v zlých oblastiach a inde to je ako s tým otepľovaním a tornádami horšie ;) Druhým faktom, ktorý by svedčil o brutálnom poklese napríklad hmyzu, by bola práve zlá opelenosť sadov (a teda úroda) a trebárs aj vysoká cena medu - lenže nič z toho sa nepozoruje, čo je jasný dôkaz nepravdivosti tých 80%-ných tvrdení.

Ozaj, nemali tento rok postrekovať Bratislavu kvôli komárom? Či na nich sa zákonom schválnosti taký veľký prepad nevzťahuje? Možno aj škoda...

Stupeň zhrozenia: 3 Thunbergy aj čosi. Med mám rád. Ovocie tiež. Oboch je dostatok a ceny zásadne nestúpajú.

8. Mikroplasty neškodia zdraviuhttps://tech.sme.sk/c/22195396/mikroplasty-vo-vode-nepredstavuju-riziko-pre-zdravie.html

K tejto hovadine, ktorá bola vopred odsúdená na neúspech a smiech, len toľko. Idem sa napiť zo slamky, čo inak nerobím.

Stupeň zdesenia: mínus tri Thunbergy. Síce sa niečo nepotvrdilo, ale to nám do karát nehrá, takže “potrebujeme nutne ďalší výskum!” (rozumej: dotácie a granty).

9. Zelené pľúca Zeme horia:https://domov.sme.sk/c/22196728/dobre-rano-hori-amazonsky-prales-brazilsky-prezident-o-tom-konspiruje.html

Amazónia horí. Sibír horí. Zelené pľúce Zeme horia. V oboch krajinách (Brazílii aj Rusku) sú tisíce lesných požiarov, ktoré požierajú tisíce km2 lesov, ktoré nám produkujú kyslík a teda na nich závisíme. Putin odmietol lesy hasiť (logicky, keďže jeho krajina je vydrancovaná rozvojová zem, ktorá nemá ani nato, aby poriešila epidémiu AIDS) a Bolsonaro, čo je priesečník Trumpa, Putina a Borisa Kollára, sa tomu v podstate teší a nepriamo ich ohlásil už vopred.

Lenže chyba lávky, a to v niekoľkých bodoch:

Amazónia ani Sibír nie sú zelené pľúca Zeme a táto zastaraná povera by už konečne mohla z ľudí vyprchať. Amazónia síce svojimi miliardami stromov načerpá denne obrovské kvantá CO2 a zmení ich na kyslík, ale rovnaké či porovnateľné množstvá CO2 vylúči rozkladom drevnej hmoty nazad do atmosféry. Amazonská pôda je extrémne chudobná na živiny, takže po každom opadnutom liste, odhnitom koreni alebo kuse kôry či dreva je okamžitý dopyt zo strany húb, hmyzu, rastlín a baktérií. Celková bilancia O2 versus CO2 je nízka, takže o pľúcach sa nedá hovoriť ani len obrazne.
Detto Sibír. Tam síce existuje možnosť dlhodobého uchovania CO2 vo forme rastlinnej hmoty v pôde (rašelina a podobne), no vegetačná sezóna je tam krátka a odčerpávanie CO2 pomalé. Zelenými pľúcami Zeme sú skrátka riasy a sinice v moriach, ktoré si nikto z nás nevšíma... a ktorým požiare svedčia. Z Amazónie sa okrem miliónov ton CO2 dostávajú pri požiaroch kvantá živín, ktoré takpovediac oceány hnoja.

Nebudem si teraz zastávať “konzervatívca” Bolsonara ani Putina. Voloďa, všestranný génius, potápač, archeológ, ekonóm, vojvodca a spol. je prototypom neschopnosti a populizmu, ale dobre si zrátal, že tie stovky miliónov dolárov, čo by ho stálo hasenie odľahlých častí Sibíre, sa budú krajšie vynímať na jeho pofidéernych účtoch v daňových rajoch ako na výplatách požiarnikov - a na Sibíri čoskoro zaprší, takže požiare vyhasnú samé. Tak ako každý rok.

Bolsonaro je človekom, ktorý Putina čoskoro vo svojej neschopnosti dobehne a stavím sa, že Brazília na neho bude spomínať v zlom. Milión detí s tromi manželkami, z toho jedna vo veku jeho dcér (v podstate jeho bývalá sekretárka) z neho robia Borisa Kollára v latinskej verzii. Pokrytectvo, s akým sa oháňa tradíciami je bezbrehé a skutočne sa mu vyrovná jedine jeden premiér s 30.000-eurovými hodinkami, ktorý káže o sociálnom štáte. Jednému aj druhému však musím nahrať na smeč: tohtoročné amazonské aj sibírske požiare nie sú ničím výnimočné a nevybočujú z trendu - len sú lepšie mediálne podchytené. Aby ste ma nerozumeli zle: je to tragédia, tam aj tam. Ale treba si uvedomiť, že sú to obrovské plochy Zeme, čo pre nás, ktorí s ohryzenými nechtami sledujeme v TV požiare na Spiši o výmere pár desiatok hektárov, nepochopiteľné. A buďme féroví: Putin ani Cassanova Bolsonaro so svojou treťou manželkou zato nemôžu a za (priemerný) tohtoročný rozsah požiarov tiež nie. Ja dúfam, že čoskoro to tam zhasne, aj jeden aj druhý si na zahasení požiarov prihrejú polievočku (určite aspoň Puťko sa pred kamerou v nejakej uniforme a so začiernenou tvárou niekde na okraji Sibíre popretŕča) a uhorková sezóna skončí.

Stupeň ohrozenia: 1 Thunberg.

10. A na záver jedna skvelá, už vyše desať rokov očakávaná správa:https://www.americanthinker.com/blog/2019/08/michael_mann_creator_of_the_infamous_global_warming_hockey_stick_loses_lawsuit_against_climate_skeptic_ordered_to_pay_defendants_costs.html

Thomas “Hockey Stick” Mann, slávny autor legendárneho hokejkového grafu, ktorý sa stal živnou pôdou pre stovky iných hokejkových grafov, založené na ňom bolo fenomenálne postapokalyptické scifi Ala Gorea, spôsobil zlatú žilu desaťtisícom panikárov po celom svete a vlhký sen každému človeku, ktorý sa hoaxom menomglobálne otepľovanie globálna zmena klímyglobálny rozvrat klímy živí, prehral svoj súd.

V stručnosti pre tých, ktorí túto kauzu nesledovali dostatočne dlho alebo majú len veľmi okresaný prehľad o téme: Michael Mann nám v roku 1998 (teda vyše 20 rokov nazad) predstavil graf, kde jeho podklady údajne dokazujú bezprecedentný nárast globálnych teplôt v posledných dekádach 20. storočia. V časoch začínajúceho storočia sa stal alfou a omegou každej svetovej klimasprávy, Al Gore na ňom založil svojdokumentárny film a knihumultimiliónový biznis a stovky miliárd dolárov na rôznych daniach, dotáciách, sankciách a odpustkoch bolo prepratých z veľkej miery práve vďaka tomuto grafu. Lenže chyba lávky - Mann je štátnym zamestnancom (pracuje na Penn State University) a je platený z verejných zdrojov, rovnako ako jeho výskumy a služobné cesty. Na otázku, ČO je za jeho grafmi, odmietol odpovedať a vydať podklady. To je samozrejme problém, pretože keď vám verejnosť platí hypotéku a váš benzín, má právo podľa zákona vedieť, čo a ako pre ňu robíte. Mannovi to zjavne nevadilo, takže notoricky odmietal vydať zdrojové dáta svojho výskumu. Dokonca sa vyjadril, že radšej svoje “prácne” nahromadené zdroje zničí ako by ich mal vydať verejnosti alebo komisiám na posúdenie. Nečudujem sa, pretože ak ste si vymysleli všetko do poslednej čiarky, je to logicky veľké riziko, že vás vyhodia a hypotéku si budete musieť splácaťvlastnou hlavou.

Spravodlivosť je slepá, ale aj slepec sa semtam trafí, hoci mu to môže trvať dlhšie. Ako citujem zv yššie uvedenejstránky,This is because under Canada’s unique ‘Truth Defense’, Mann is now proven to have wilfully hidden his data, so the court may rule he hid it because it is fake. As such, the court must then dismiss Mann’s entire libel suit with costs awarded to Ball and his team.

Áno, Mann po dlhých rokoch klamania, priživovania sa na verejných zdrojov, obviňovania (spravodlivo) rozhorčených poplatníkov zo zaujatosti, prehral súd a v podstate už je jasné každému, že je to defraudant, zlodej, klamár a človek bez chrbtovej kosti, ktorý nemá čo robiť na verejnom mieste a nemá právo si vravieť vedec. Akú to bude mať dohru nevieme, predpokladám, že ho zametú po dlhšom tlaku na nejaké iné, tiež verejne dotované miesto. Možno mu zložia hold výrobcovia dotovaných, konkure ncieneschopných zelených zdrojov energie, ktorí vďaka jemu a pár jeho kolegom utŕžili desiatky miliárd dolárov z vrecák daňových poplatníkov. Uvidíme. V každom prípade je to ťažká rana pre všetkých hoaxníkov, ktorí jeho “výskumy” brali ako písmo sväté (jeho legendárny trik, na ktorý navádzal svojich kolegov aby zakryli prepad teplôt v 20. storočí, ktorý absolútne vyvracal ich dogmy, obhajoval guru slovenského hoaxu, Alexander Ač, ako bežnú frázu, ktorá s trikom nemá nič spoločné).

Stupeň potešenia a škodoradosti: 1 Slovák.

Poznámka:1 Thunbergje stupeň zhrozenia sa buď nad triviálnou vecou alebo vysloveným hoaxom na úrovni jedného novinového článku s panikárskym podtónom.

Pri desiatich začnete byť vegetariánmi.

Pri dvadsiatich vegánmi.

Pri tridsiatich začnete používať MHD aj v letných mesiacoch.

40 Thunbergov značí, že svoje deti odložíte do detského domova.

Pri 100 Thunbergoch začne Šaňo Ač písať nové blogy o ropnom zlome aj v časoch klesajúcich cien benzínu.

1 Al Goreje stupeň pokrytectva, ktorý vám umožňuje tvrdiť jedno a robiť druhé. Pri jednom stupni dokážete čerpať eurofondy na cestu do Arktídy kvôli výskumu topiacich sa ľadovcov a nechať sa kvôli mrazu s kamennou tvárou odviesť vrtuľníkom.

Pri dvojke si prerobíte jeden Hummer z dvadsiatich na vodíkový pohon a prehlásite, že chcete spraviť Kaliforniu zelenšou.

Pri desiatich sa vykadíte na rohožku vášho suseda a zazvoníte mu kvôli toaleťáku.

100 Al Goreov vám umožní zarobiť na dokumente z vašej vily veľkosti malého mesta dokument o deštrukcii sveta konzumom, použiť pritom zlé údaje, počítačového grafika, aby ste dokázali výskyt hurikánov v USA, a zarobiť na tom stovky miliónov dolárov ( + pribrať ekvivalent dvoch dospelých Somálcov na vlastnej telesnej hmotnosti za dva roky).

Ján Valchár

Ján Valchár

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Svet je plný podnetov a plný inšpirácií. Rozhodol som sa, že na niektoré z nich zareagujem. Chcem písať o postrehoch, dnešných témach, veciach, ktoré ma bavia. Mám rozsah od biológie a histórie až po politiku a ekonomiku. Nápadov mám viac ako dosť, tak ich chcem hodiť do pléna aj vďaka sme-blogu. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu