(Ne)udržateľný rast Tonka Kovalčíka z iného pohľadu I.

Autor: Ján Valchár | 24.1.2020 o 11:54 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  34x

Otázka na úvod: ako spoznáte hlboko veriaceho človeka? Nevie rozoznať fyzickú realitu od svojej viery.  

Pred časom nás začal obšťastňovať svojimi blogmi jeden z hlboko veriacich ľudí z kategórie environmentalistických Jehovistov. V jeho blogoch sme sa dozvedeli okrem iného to, že Mannova klimatická hokejka je stále platná (objav ekvivalentný tomu, keby profesor biológie presviedčal žiakov o nosení detí bocianmi), že ten, kto s ním na jeho blogoch nesúhlasí je troll a že ktokoľvek má iný názor je platený energospoločnosťami.

A aby toho nebolo dosť, toto je len začiatok a tá menej vtipná časť jeho výtvorov. Oveľa väčší bizard nás čaká v jeho podobne pomenovanej sérii (Ne)udržateľný rast, ktorý má dnes 9 dielov. To je presne o deväť krát viac, ako má autor čo len trochu pravdu v daných dielkach. Poďme si teda jeho litánie vytrhnuté z reality rozobrať bližšie.

Už vo svojom prológu sa Mr. Kovalčík pozastavuje nad rokom 1968 a založením tzv. Rímskeho klubu. Keby ste nikdy o tomto klube a spolku prázdnych tlčhubov nepočuli, o nič ste neprišli, babky na trhovisku hlásajúce koniec sveta majú asi väčšiu šancu svoje predpovede trafiť ako manželia Ehrlichovci, najznámejší protagonisti tohto socialistického zoskupenia. Len stručne: dnes je január 2020, teda práce začína druhá pätina 21. storočia. Na zemi žije cca 7,5 miliardy ľudí, čo je približne o 120% viac ako v časoch vzniknuvšieho ROH, pardon, Rímskeho klubu. Ehrlich a spol. predpovedali zdevastovanú, vyhladovanú Zem ako z hollywoodskych postapokalyptických filmov, sotva prežívajúce ľudstvo v počte pár sto miliónov jedincov a masové vymieranie druhov. Prírodné zdroje mali byť vyčerpané, ropa, kovy, fosfáty a podobne vydrancované a superdrahé, pre bežného človeka nedostupné. Ehrlich navrhoval typicky komunistické opatrenia, ktoré síce nikdy nefungovali, ale nevadí, keď komunizmus nevyšiel päťstokrát, vyjde snáď na tisíci. Iba žeby nie...

Ehrlich tak pobavil profesora Juliana Simona, že vyzval v roku 1980 samotného doomsayera, aby sa s ním stavil na obdobie 10 rokov o to, že naopak, v roku 1990 bude priemerná cena všetkého nižšia, ľudstvo zdravšie a suroviny dostupnejšie.

Simon po desiatich rokoch drvivo vyhral v KAŽDOM aspekte a Ehrlich vyšiel s katastrofálnou hanbou. Košík surovín bol nielen relatívne lacnejší (teda po zohľadnení inflácie) ale aj v absolútnych číslach – suroviny boli teda citeľne lacnejšie, nie lacnejšie o nejaké štatistické číselko.  To všetko za obdobie, kedy populácia narástla o najväčšiu mieru za jednu konkrétnu dekádu!

Samozrejme, Ehrlich si prehru nechcel pripustiť tak ľahko a hneď vyrukoval on aj jeho ovečky s ospravedlnením svojho zlyhania. Podľa jednej výhovorky sa len netrafil do správnej dekády a inak by vyhral, alebo nestavil na správny košík komodít.

Realitou však je, že Ehrlich prehral a to drvivo. O ničom inom celá kauza nie je.

Doomsayer sa potom ešte raz snažil so Simonom staviť. Keďže videl, že predpovedanie mu nejde (Ehrlich predpovedal, že v roku 2000, teda dvadsať rokov nazad, nebude existovať ani Veľká Británia, pretože zanikne v chaose), tak sa rozhodol vyriešiť to šalamúnsky: nešpecifikoval nejaký konkrétny, ľahko vyčísliteľný cieľ, ale vybral si 15 ťažko dokázateľných trendov, ktoré naviac nemajú dlhodobý dopad na ľudstvo. Medzi nimi boli také bizarnosti ako napríklad stávka, že do cca 2004 budú mať nižšiu kvalitu spermií (!!!), stredná trieda sa scvrkne a že výmera pôdy na osobu bude nižšia ako v rokoch 1992 – 1994.

Áno, tieto stávky slúžia tak na pobavenie kohokoľvek, kto je vydesený z ranného počasia, pretože je iné ako včera; príčetný človek sa na nich dokáže akurát tak zasmiať. Kvalita spermií nie je v časoch umelého oplodnenia a počte detí na rodičku niekde okolo 1,7 podstatné; výmera pôdy v čase, keď sa z roka na rok zvyšuje efektivita poľnohospodárstva na hektár je zbytočný ukazovateľ. Stredná trieda samozrejme narastá po celom svete mimo socialistické krajiny (ktoré paradoxne majú Ehrlichovej a zjavne aj Kovalčíkovej mentalite ďaleko bližšie) a extrémna chudoba klesá nielen v relatívnych, ale aj absolútnych číslach.

Ako záver k prvému Evanjeliu podľa Kovalčíka len uvádzam, že Ehrlichovi NIKDY nevyšla žiadna predpoveď a ako faktografická kniha sú Limity rastu úplným brakom (alebo sa dá považovať za nudné sci-fi, nie však vedeckú publikáciu). Autori knihy dokonca po 40 rokoch vydali revíziu, čo priznáva aj samotný Kovalčík, lenže s rovnakými šplechmi a rovnako posunutú do haleluja. Jehovisti mali hlásenú parúziu, teda druhý príchod Krista alebo koniec sveta, tuším trinásťkrát bez toho, aby to ich ovečkami zamávalo. Potom to už aj vedenie jehovistov prestalo baviť a parúziu s termínom zmietli (hoci sto rokov blábolenia o tom istom by malo byť trápne, zasa to ovečky nejako neznepokojilo a ticho prežúvali splašky, čo im velenie WJ servírovalo). Takto by to bolo aj s Ehrlichom, nebyť toho, že už má okolo osemdesiat rokov a ďalšej stávky o tridsať rokov sa nedožije (nemal umrieť pred 30 rokmi počas veľkej katastrofy?).

Kovalčík je rovnaký ako tie ovečky v sálach Jehovových: síce tomu pastierovi nevyšlo NIKDY NIČ a realita je na prvý pohľad úplne inde, ale nevadí, ideme ďalej. Dokonca má tú drzosť, že v jednej vete zhrnie, že nič Ehrlichovi nevyšlo, ale hneď v ďalšej s kľudom Angličana doplní, že Limity rastu majú zdravé jadro.

OK, asi aj Harry Potter má zdravé jadro potom...

Mimochodom, v diskusii k prológu Kovalčík obviňuje jedného z diskutérov z klamstva – údajne klame ohľadom biznisu apoštolky Grétky. Diskutér Huncút uvádza, že sa živia marketingom a ľavicovými kecmi. Kovalčík nesúhlasí.

Realita je taká, že podľa dostupných informácié sa Grétkyni rodičia živia marketingom a ľavicovými kecmi. Otázkou je, kto teda kecal, resp. klamal. Huncút to nebude.

 

Druhý blog: tu sa Kovalčík venuje energii ako takej. Ako inak, aj tento blog je plný nezmyslov a zastaraných hovadín. Blogerovi napríklad nie je trápne citovať Medzinárodnú agentúru pre energiu, že svetová spotreba energií asi NIKDY nepresiahne spotrebu z roku 2006. Iste, len si treba všimnúť rok vydania tohto prehlásenia: 2010. Inteligentný človek pochopí, že 9 rokov stará predpoveď z práve vrcholiacej krízy nie je asi to pravé orechové – ale od Koyaba, ako autor vystupuje pod diskusiami, logiku asi netreba čakať.

Opak je ako vždy pravdou: spotreba a ťažba plynu a ropy stúpa, obnoviteľné energie detto, akurát klesá jadro a uhlie, a aj to skôr z politických dôvodov, nie ekologických alebo ekonomických.

 

Hneď na to uvádza Kovalčík, že priemysel našiel v posledných rokoch len jeden barel ropy na 5 – 6 spotrebovaných. Toto číslo vypadá hrozivo, pretože ak miniete pravidelne 6 Eur ale zarobíte len jedno Eurko, o chvíľu pôjdete do kolien.

Lenže toto číslo nie je pravdivé a je to len ďalším dôkazom, že Tonko je schopný citovať akýkoľvek zastaraný zdroj, len aby mu jeho hlboká, úprimná viera vyšla.

Kde je realita? Hlavne po roku 2014 prudko stúpla produkcia z bridlíc, čo viedlo k prepadu cien ropy a plynu na celom svete (a krízam OPEc aj ne-OPEC krajín, viď Rusko, Venezuela a arabské krajiny). Tejto téme som sa venoval v mojom blogu pred cca rokom, takže nebudem sa k tomu vracať obšírne. Stručne povedané, zvládnutím frackingu bridlíc sa sprístupnili zásoby ropy na stovky rokov dopredu pri dnešnej spotrebe, svetové rozloženie sa prehuplo z oblasti Perzského zálivu do USA, Konga a Európy a jediná technológia zbavila Putina možnosti zrevidovať ekonomiku a dostať zaostalé Rusko na čelo vojenskej a politickej elity. Nie, žiaden pomer 6:1 sa neudial – reálne sme niekde na 6:100,000.

Plyn je spotrebovávaný čoraz viac, pretože zaznávame uhlie – len zásoby v bridliciach a Beaufortovom mori v Kanade vystačia na stovky rokov pri dnešnej spotrebe. Novoobjavené ložiská uhlia v Severnom mori pri pobreží Nórska, v Tarskej púšti v Pakistane, na dne Írskeho mora aj v Brazílii nahrádzajú všetko uhlie spotrebované od začiatku priemyselnej revolúcie až dodnes, dokonca aj s veľkou rezervou.

Len na okraj: firmy ťažiace v Mexickom zálive doteraz stavali gigantické ropné platformy, ktoré mali vycediť zo zeme všetku možnú prítomnú ropu (teraz zabudnime nato, že pri dnešných technológiách sa dostávame sotva na 50% vyťaženej ropy). Tieto veže patrili k najväčším stavbám histórie a stáli stovky miliónov dolárov. Dnes pod vplyvom trhu (vyvíjajúceho sa nezávisle na zúfalom, úbohom plači Ehrlicha aj Kovalčíka) sa firmy preorientovávajú na úplne inú stratégiu – lacné, malé, prenosné platformy, ktoré vyťažia len lacnú ropu a zvyšok nechajú v zemi. Neviem ako pred Koyaba, pre mňa je to jasný dôkaz toho, že ropy je prebytok, nie zúfalý nedostatok (Oh, wait, ropný zlom už predsa dávno prebehol!)

 

Vo svojom treťom blogu Kovalčík pokračuje v bezcennom a neprínosnom polemizovaním o rope. Tentokrát sa zameriava na prevoz ropy Hormuzom a Malakským prielivom. Jediná vec, ktorá ma v tomto blogu potešila je fakt, že autor vlastne nevedomky potvrdil, že Ehrlich a doomsayeri pravdu nemajú a ropa ako problematická komodita je problematická z iného dôvodu ako limitu rastu – tento vlastný gól si Tonko asi neuvedomuje dodnes. ;)

 

A vo štvrtom blogu nám rozoberá moju obľúbenú tému – EROEI. Čo je to EROEI a čo nám vlastne ukazuje? Je to prepočet alebo pomer energie, ktorú získame vložením jednotky energie. Lepšie si to ukážeme na praktickejšej ukážke, a to mzde. Ak máte náklady s prácou (cestovanie do a z nej, montérky, náradie a školenia) napríklad 500 Eur a vy zarobíte 500 Eur, neoplatí sa vám do práce vstávať. Ak sú náklady 500 a vy zarobíte 750, je to stále otročina. Ak sa vám pri nezmenených nákladoch podarí zarobiť 1500 Eur, máte 1000 v čistom, čo je na celoslovenské pomery vcelku dobrý zárobok.

Problém je v tom, že Kovalčík, Ač a podobné indivíduá si neuvedomujú jeden fakt: to, že dnes máte náklady na mesačnú prácu 500 Eur neznačí, že ich budete mať rovnaké aj o mesiac. Ak teda zarobím tých istých 500 Eur ako v prvom príklade a ja len zmením pracovisko na také, ktoré mám krížom cez cestu, montérky mám v cene a dostávam tiež stravné lístky, tak zrazu zistím, že 500 Eur nie je až takých tragických ako predtým, však? Presne tuto zlyháva logika (teda, ehm) týchto doomsayerov. Ak vyvŕtate vrt niekde v Perzskom zálive v dne mora s novou technológiou, cena je obrovská. Ak ich vyvŕtate osvedčenou technológiou počas rokov dvesto, EROEI sa vám výrazne zlepší. Ak v nejakej ropnej súprave na Sibíri, ktorá nebola modernizovaná kvôli nedostatku prachov povedzme 40 rokov, vymeníme agregát na efektívnejší a čerpadlá za moderné, znova sa nám EROEI upraví. Volá sa to pokrok a je to presne tá neznáma, s ktorou títo samozvaní experti nikdy nerátajú. Pre nich evolúcia zamrzla na dnešku (a ten dnešok môže byť 1968 ako u Ehrlicha, 2010 u Ača alebo trebárs 2019 u Kovalčíka).

Nie EROEI nie je konštanta. EROEI je len meniace sa číslo, ktoré v podstate v reálnom svete nevyužijete a je to len teoretický pojem, s ktorým si pseudointelektuáli môžu maskovať svoju neschopnosť vidieť ďalej ako po vlastný nos. Ropné piesky v Athabaske bolo nemožné ťažiť pred 50 rokmi – dnes je Kanada na popredných miestach vo vývoze ropy, a to prednostne práve vďaka tar sands.

Sranda je, že Kovalčík a podobní ľudia sa vždy v tomto prípade navážajú do vyrezaného lesa v oblasti Fort McMurray, kde sa ťaží gross tejto ropy. Nikdy mu to nevadí v prípade slovenských polí (na mieste uhorských lesov), keď ide po ceste (tiež bývalý les) alebo keď sa vracia domov (stojí na mieste porastu spred stoviek rokov). Akonáhle zbadá plochu niekoľko km2 vyťaženého lesa na mieste ťažby asfaltov, zrazu je to tragédia (pole, ktoré ho kŕmi, bude poľom asi aj o dvesto rokov. Ložisko asfaltu bude na danom mieste o dekádu vyťažené a rekultivované späť na les, ale to mu nevadí).

V ďalšom odseku sa Tonko venuje frackingu bridlíc. Ako vždy neváha citovať 12 rokov staré zdroje – píše sa v nich, že frackingová spoločnosť poslala milióny litrov frackingovej zmesy do čističiek odpadových vôd, ktoré neboli nato pripravené. Milý Tonko: pred 20 rokmi si asi používal 286-ku, nie dnešný noťas. Vieš, časy sa menia a predpisy, technológie, normy aj poznatky o procesoch sú niekde inde ako pred 12 rokmi, hej?

Mimochodom, súvis frackingovania bridlíc s počtom alebo intenzitou zemetrasení preukázaný nebol, rovnako ako znečistenie podzemných vôd.

Ako vždy a v každom blogu sa Kovalčík rečnícky opýta filozofickú otázku: nebolo by lepšie takýmto udalostiam predchádzať tým, že prejdeme na iné zdroje energií? Ak by ste za 9 blogov a asi dva mesiace čakania na Godota snažili nájsť odpoveď, dočkáte sa skôr toho Godota. Kovalčík alternatívu ako správny socan nemá, vie len ukázať prstom na (zväčša neexistujúce) problémy. Nekandiduje náhodou spolu s Chmelárom v socialisti.sk, ako jeho ideologický a komický predchodca Alexander Ač? Neprekvapilo by ma to.

 

Pokračovanie nabudúce, you motherfrackers.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Matovič ešte nie je premiérom

Premiérom môže byť napokon aj "parašutista" z demokraticko-opozičného dvora.

Je to ako manželstvo. Vlhovci sa dohodli s Magonim

Slovenka povedala, že ho potrebuje.


Už ste čítali?